Chodil som do kina skoro každú nedeľu na detské predstavenia. Za hlbokej totality to boli väčšinou ruské filmy pochybnej kvality. Napriek tomu som si film obľúbil na celý život.
Prešiel som klasickou cestou od Winettoua cez slovenské filmy Kosenie jastrabej lúky, Správcu skanzenu až po Jakubiskov Sedím na konári a je mi dobre.
Keď som robil kulisára v divadle, môj vtedajší kolega Vlado ma raz zobral do filmového klubu. Spočiatku som tým filmom moc nerozumel. Boli pre mňa príliš komplikované, režiséri používali netradičné postupy, ale niekoľko klubových filmov sa mi naozaj páčilo.
Jedným z nich bol čiernobiely a za totality zakázaný film Dušana Hanáka „Obrazy starého sveta“. Úchvatné fotografie Martina Martinčeka sa začali hýbať. Starci a stareny z nich ožili so svojimi príbehmi a múdrosťou. Keď som vychádzal z kina, neubránil som sa dojatiu. Ľudí, ktorých príbehy ukazovali vo filme, som poznal. Nie osobne. Boli však podobní ľuďom z našej dediny. Chodievali ku nám v nedeľu ku otcovi na strihanie, keď sa vracali z kostola. Dedinský ľudia z kopaníc, poznačení ťažkou robotou, ale s neuveritelne múdrou dušou. Film mi ich pripomenul a posunul ešte kúsok ďalej. Aby som rozmýšľal nad jednoduchými ale dôležitými vecami – aký zmysel má život a čo je v živote najdôležitejšie.
Film som si bol v kine pozrieť niekoľko krát a je na čestnom mieste v mojej polici s kazetami.
Druhým filmom z klubu, ktorý sa stal mojim najobľúbenejším bola „Obeť“ od Andreja Tarkovského.
Keď som ho videl prvý krát, nevedel som, o čom to bolo. Cítil som z neho nepokoj. Zvláštna hudba, zvláštny príbeh, švédština.
Išiel som sa naň pozrieť ešte niekoľkokrát a stále bol pre mňa nezrozumitelný. Až keď som si ho nahral na video a pustil viackrát za sebou s tým, že som si časti filmu pretáčal naspäť a znovu púšťal, som pochopil.
Obľúbil som si dlhé zábery kamery, hercov, ktorí zabúdali hrať pretože stačilo, že boli sami sebou. Hudbu, ktorú si občas púšťam bez obrazu.
Neskôr som videl aj dokumentárny film, ako sa „Obeť“ natáčala. A príbeh. O tom, že všetko niečo stojí. A ak sa niečomu chceme na 100 % venovať, musíme sa veľa vecí vzdať. Iba ten, kto obetuje pre svoju činnosť všetko, je schopný na niečo prísť.
