Inšpirované C. G. Jungom IV

Mal som asi pred tridsiatimi rokmi rozhovor s martinským výtvarníkom Janom Skrisom o tom, ako človek, čo celý život maľuje, si postupne vytvára svoj štýl. Až sa dostane do štádia, že už iba opakuje to, na čo prišiel.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (8)

Aké je ťažké opustiť ten vychodený chodníček (ktorý už má aj u divákov úspech) a začať odznova. Takmer nikto nenaberie tú odvahu.
Pri Jungovi je pekné, že nič také nehrozí. Obrazy prichádzajú bez mojej korekcie. Každý je iný. Nemajú žiadnu spoločnú formu. Každý ďalší je sám o sebe. Jediné, čo ich spája, je podvedomie. Vynárajú sa z priestoru, ktorý neviem definovať. Už to ani nepotrebujem riešiť. Dôležitejšie je, priblížiť sa čo najviac k tomu obrazu.

program min (zdroj: Miro Jankes)

obr.1 Hrdzavenie I, kresba myšou vo windowsovom skicári (zimná verzia)

Je to dokonalé. Keď sa snažím na tom pokračovať, už je to iba horšie. Jediné, čo sa ešte dá urobiť, je vyčistiť to kvôli lepšej stráviteľnosti. Obraz vytvára iba zmena odtieňa. Dalo by sa z toho ešte urobiť video, kde by sa menila postupne intenzita v rozličných bunkách. Obrázky sa po kliknutí zobrazia v lepšom rozlíšení v novom okne. (odporúčam)