Muzika

Vo štvrtok som si nenechal ujsť premieru slovenského filmu Muzika režiséra Juraja Nvotu v martinskom kine Strojár. Do kina už skoro vôbec nechodím. Odrádza ma vysoká cena lístkov a dosť často ani nie je moc na čo. Radšej si pozriem zaujímavé filmy vo filmovom klube na ČT2.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Pred kinom ma zarazili postávajúce hlúčiky ľudí. Nepočítal som, že by na slovenský film niekto prišiel.

Dosť veľká sála sa pomaly zapĺňala, až nebolo skoro voľného miesta. Doslova natrieskané kino.
Pred premietaním vystúpil na pódium zástupca filmového klubu, ktorý bol spoluorganizátorom premierového premietania.
Privítal na javisku predstaviteľku filmovej matky, herečku Janu Oľhovú, jej filmového syna Mareka Geišberga a autora hudby Roba Mankoveckého.

Jana Oľhová, okrem iného, dopovedala vetu, ktorú začala na nedávnom slávnostnom odovzdávaní cien Slnko v sieti.
Ako sa človek v divadle natrápi a po skončení predstavenia zostane z neho iba neostrý záznam, alebo pár fotografií.
Film, ak sa raz natočí, zostáva akoby navždy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Marek Geišberg zasa hovoril o rozdiele medzi divadlom a filmom. Ako sa pri nakrúcaní hlavne čaká. Človek čaká dve-tri hodiny na svoj výstup, potom zahrá pár minút a zasa dve-tri hodiny čaká.

Robert Mankovecký poďakoval dvom pôvodným autorom hudby, ktorým mal pri filme pomáhať, že svoju účasť odriekli a on ostal na to sám.
Nebyť toho, jeho hudba k filmu by asi nikdy nevznikla.

Obsah filmu písať nebudem. Choďte sa naň pozrieť.
Napíšem iba zopár dojmov.
Paradoxne sa mi najviac páčila Dorota Nvotová v úlohe ľahkej pobehajky. Keby som bol režisér a točil by som filmy, chcel by som aby mi v nich hrala.
Má charizmu aj šarm.
Je škoda, že som nečítal pôvodnú predlohu od Petra Pišťanka. Chcel by som vedieť ako sa film od knihy vzdialil.
Kniha je väčšinou vždy lepšia. Človek si sám vytvára predstavy prostredia, postáv, atmosféry.
Pri hotovom filme už na predstavy moc miesta nezostáva.
Sledujeme dej v konkrétnych prostrediach s konkrétnymi hercami.
Ten je popretkávaný veselými aj smutnými príhodami odpozorovanými zo skutočného života.
Ľuďom sa to asi bude páčiť.
Mne sa však s nikým z postáv nepodarilo stotožniť. Stále som sa na to pozeral ako na film v kine. Stále tam zostávala akási bariéra, ktorá mi bránila vhupnúť do deja a nechať sa ním unášať.
Nehovorím, že je to natočené zle, ale bohužiaľ čakal som od toho viac.

Miro Jankes

Miro Jankes

Bloger 
  • Počet článkov:  546
  •  | 
  • Páči sa:  1 093x

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

220 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

315 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu