Neskôr som si o ňom čítal, že veľa z toho o čom píše nieje úplne pravda. Že je to pózerstvo, niekedy vypočítané na efekt. Neviem to posúdiť. Nečítal som o ňom veľa. Viac ma zaujali jeho knihy.
Vo filme je autor sám hlavnou postavou. Napriek tomu, že vyzerá ako bezdomovec, je v ňom tá vnútorná peknota. Tak ako v svojich knihách aj v skutočnosti chľastá, preťahuje prostitútky aj „ženy v domácnosti“. Obdivuje ženskú krásu, ale má rád aj drsný sex. Vie, čo ženy potrebujú a rád im to dáva.
Jeho nešťastný vzťah k peknej prostitútke (v podaní Ornelly Muti) prechádza celým filmom a končí sa tragicky.
Jediný raz sa mi zdá jeho postava pózerská. To keď si príde vypiť s ľuďmi z ulice a začne tam prednášať svoje myšlienky. Tým sa nedá nič vyčítať, ale nezdá sa mi to veľmi reálne.
Zažil som dávnejšie pri jednej krčmovej debate rozprávanie staršieho človeka, ktorého som dovtedy nepoznal. Hovoril múdro. Nedalo sa s ním nesúhlasiť. Ale vôbec som nerozumel, prečo to všetko rozpráva.
Či je to potreba ukázať sa, alebo potvrdzovanie si svojej pravdy.
Inokedy sa mi zasa v krčme stalo, že som kvôli bolestiam brucha dlhší čas abstinoval.
Sedeli sme tam celý večer a s pribúdajúcimi pohárikmi sa debata z kamarátskej a múdrej stávala opileckým bľabotaním o ničom.
Bol som tam na konci jediný triezvy. Prvý krát som si vedel predstaviť, čo asi trepem, keď som opitý.
Film sa končí, keď sa hlavná postava dozvie o smrti svojej lásky. Rieši to zasa „Bukowski“. Nájde si ďalší objekt, pre ktorý môže písať nové básne.
