Rudolf Sloboda na STV 1 v utorok 19.2.

Slušne zostavený obrazový životopis so spomienkami Ľubomíra Feldeka, Juraja Nvotu, spisovateľa Dušana Tarageľa či Zuzany Tatárovej-Gindlovej, s ukážkami z dokumentárnych aj hraných filmov, kde sa Rudolf Sloboda vyskytol.
Nový bol pre mňa akurát úryvok z filmu Albert, Albert, ktorý som zatiaľ nevidel.
Zarazilo ma, že v ňom hral a ešte viac, že ho niekto daboval.
Aká strašná blbosť dabovať Slováka Slovákom.
Páčilo sa mi, že niekto v relácii – myslím, že Lubomír Feldek, o ňom hovoril, že bol spisovateľom na plný úväzok.
Obdivujem ľudí, ktorí sa dokážu venovať iba jedinej veci. Inak sa asi ani nedá dospieť k nejakým výnimočným výsledkom.
Pretože to sám nedokážem, všetko, čo zo mňa „vypadne“ má známky nedokonalosti a neprofesionality.
Niekto v relácii tiež hovoril, že pri rozhovoroch s ním bolo niekedy ťažké rozpoznať, či hovorí všeobecne, alebo či hovorí o nejakom probléme, ktorý práve rieši v knihe ktorú píše. Rozprávaním, alebo premýšľaním nahlas sa mu zrazu objaví riešenie, na ktoré by sám pri písaní možno neprišiel.
Mne sa veľmi veľa vecí ujasní, keď sa ich snažím dostať na papier. Veľa mojích kreslených vtipov vzniklo tak (hlavne tie, ktoré som kreslil na nejakú súťaž a bolo treba nakresliť niečo na presne určenú tému vo veľmi krátkom čase), že som si písal slová a situácie, ktoré s danou témou súviseli.Tie vytvárali ďalšie situácie až vznikli niektoré netradičné spojenia, z ktorých vznikol vtip. Niekedy viac, niekedy menej vydarený. Samozrejme, že najlepšie vtipy vznikli spontánne. Ale ako spôsob hľadania a premýšľania to nieje zlé.
Vo filme sa mi tiež páčilo, ako hovoril sám Sloboda o Marcheggu ako o svojej trinástej komnate. Že napriek tomu, že už nie sú hranice, nechce sa tam ísť pozrieť. Chce si v sebe uchovať ten pocit z mladosti, keď sa na druhú stranu Moravy nesmelo. A necháva si to v zálohe, keď už ho nič nebude baviť. Možno potom sa tam pôjde pozrieť.
Ja si tak nechávam v zálohe Vysoké Tatry. Nie je problém dnes nastúpiť na rýchlik a ísť tam na šesť – sedemhodinovú túru. Alebo sa ubytovať na niektorej z vysokohorských chát a stráviť tam víkend alebo aj celý týždeň.
Dostal som sa tam zatiaľ do vyšších výšok iba dva krát. Bola to nádhera, ale Tatry si nechávam neprechodené, aby som sa mal stále na čo tešiť.