1. obraz - Východ slnka
Kúpanie v jazere.
Boli sme na vojne na cvičení. Stred leta. Rádiostanicu sme postavili pri poľnej ceste, ktorou ku blízkemu rybníku chodili z neďalekej dediny celý krásny letný deň hlavne polonahé Češky. Boli sme na vojne viac ako rok a pekne to s nami mávalo. Kúpať sa nesmelo. Nevedeli sme, kedy dostaneme rozkaz na presun. Tak sme iba cez malé okná skriňovej V3S-ky obzerali, čo okolo nás prešlo.
Neznesiteľné teplo. Nakonec sme sa večer predsa len vykradli načierno zo stanice a išli sme si zaplávať. Prvý krát v živote som sa kúpal nahý, pretože sme nechceli riskovť mokré prádlo. Bol to veľmi príjemný pocit ukradnutej slobody v čase neslobodnej vojny.
2. obraz - Pôst
Niektorí ľudia, chorí na rakovinu sa 40 dňovým pôstom snažili vyliečiť. Pokúšal sa o to aj Dežo Ursíny aj viacerí ľudia v jeho dokumentárnom filme o rakovine. Skúšala sa ním vyliečiť aj moja švagriná v Kanade.
Ursíny a ani švagriná už nežijú, ale netvrdím, že niektorým ľuďom to nemohlo pomôcť.
3. obraz - Maľovanie v plenéri
Vo filme dobrý vtip - pod maľovaním v plenéri je tu scéna striekania prechodu pre chodcov acetónovou farbou na asfalt.
Zažil som iba dva plenéry. Amatérski výtvarníci robili už pekných pár rokov dozadu niekoľkodňové stretnutie v autocampingu pri Blatnici. Cez deň sa vyšlo do terénu, maľovalo alebo kreslilo sa, večer sa zapálil oheň. Nechýbal alkohol. Páčilo sa mi tam jedno dievča, ktorej sa zasa páčili moje obrázky. Vtedy som ešte nevedel, koľko znesiem. Prehnal som to a ku tomu dievčaťu som sa zachoval ako chrapúň.
Napriek tomu, že som bol opitý, uvedomoval som si ako sa budem na druhý deň hanbiť. Tak som si potajomky zbalil veci, napísal krátky odkaz na papierik, že prevádzam happening: "Peší útek nočnou krajinou do Martina" a vyparil som sa ako gáfor.
4. obraz - Syn
S otcom som si veľmi málo rozumel. Narodil som sa, keď mal 49 rokov. Kým som začal samostane rozmýšľať, už bol na dôchodku. Bol veľmi komplikovaná povaha a veľmi dlho mi trvalo, kým som si k nemu našiel (nedá sa povedař cestu) chodníček. Nikedy som sa musel presekávať cez riadnu divočinu.
Najhoršie na tom je, že mám podobne komplikovaný vzťah so svojím synom.
6. obraz - Žena so zápalkami
Sto krát sa stalo, že som sa so ženou pohádal. Sto krát sme sa nakoniec udobrili.
7. obraz - Svet podľa Hegla
Rudolf Sloboda v svojej životnej filmovej úlohe. Je tu sám sebou a je škoda, že už nežije. A je škoda že ešte mohol a že to nedokázal.
8. obraz - Otec
Antona Šulíka staršieho som zažil naživo v martinskom divadle. Bol to Pán herec. Napriek tomu sa dokázal porozprávať aj s "obyčajnými smrteľníkmi". V postave otca sú všetky protiklady človeka. Zaplatil prostitútke za "vysávač", pohádal sa so synom. Vykričal mu, že žije ako odľud a nakoniec si od neho vypýtal peniaze na autobus.
Smiech cez slzy.
13. obraz - Cesta do stredu Európy
Náhodou som sa dozvedel, že muž, ktorý spieval pesničku pred starou chatrčou je otec mojej bývalej kolegyne. Keď som ho videl hrať v Šulíkovom filme, natáčal som svoj prvý videofilm. Poprosil som ho, aby mi do neho niečo zaspieval. Snímali sme iba zvuk. Obraz sme nesvietili, preto sú zábery s ním natočené v tmavej miestnosti. Napriek tomu má jeho vystúpenie pre mňa po rokoch väčšiu hodnotu, ako celý ten môj prvý zlepenec.
Posledný obraz - Zahraj mi niečo
Film sa zasa vrátil na miesto, kde začínala prvá scéna.
Je neskutočné, ako neradi robíme niečo, čo nám niekto prikazuje. Koľko výhovoriek si dokážeme nájsť, aby sme to nemuseli urobiť. A koľko radosti nám prináša tá istá robota, keď sa sami rozhodneme, že ju urobíme.
