Mal som v batohu pumpu aj krabičku s lepením.
Vypustil som dušu, napravil plášť a až keď som šiel napumpovať vypustené koleso, zistil som, že nemám správny šlauf. Bol širší ako ventilky.
Máme doma bicykle s obidvomi typmi ventilkov a ja som si zobral práve ten nesprávny.
Skúšal som nafúkať koleso aj s ním, no nešlo to.
Vzduch unikal medzerou medzi ventilkom a veľkým šlaufom.
Po asi desiatich minútach nereprodukovateľných nadávok na seba a celý svet som sa vybral do najbližšej dediny pešo.
Prešiel som viac ako pol kilometra, nesúc zadné koleso vo vzduchu, aby som nedosekal vypustenú dušu.
V Sklabinskom Podzámku som sa pýtal viacerých ľudí, či nemajú správny šlauf.
V jednom z domov na začiatku dediny mi boli ochotní pomôcť, ale nemohli ho nájsť. Poslali ma, aby som sa spýtal pri krčme. Nikto tam však nemal bicykel.
Nakoniec mi pomohla iná rodina, ktorá kosila trávnik pred domom. Ich syn (alebo zať?) doniesol malý elektrický kompresor a koleso mi nafúkal.
Aj takto sa im chcem poďakovať. Ušetrili mi dvojhodinovú cestu pešo domov s tlačiacim bicyklom.
Na čo som včera prišiel:
- dobrí ľudia ešte žijú (a to je dobre)
- už nikdy nepôjdem na dlhší cyklovýlet bez toho, aby som si neskontroloval, či mám všetky potrebné veci na opravu defektu
- tachometer je funkčný a ukazuje prejdené kilometre takmer presne
(Až teraz si naplno uvedomujem, čo všetko sa môže stať. Pri jednom z dávnejších výletov na bicykli som si nezobral so sebou vôbec nič na opravu duší. Bol som v dosť neobývanej kopcovitej oblasti, kde boli dediny od seba vzdialené aj jedenásť kilometrov. Našťastie sa mi vtedy nič nestalo a po prejdení asi deväťdesiatich kilometrov som sa v poriadku dostal domov. Keby mi duša praskla niekde na polceste, musel by som tam bicykel nechať a ísť domov stopom alebo nejakým spojom.)
