Som tu iba naskok. Dcére zrušili v nedeľu let a potrebovala sa sem dostať čo najskôr.
Skončili jej prázdniny a okrem toho musí ísť na kontrolu ku svojmu lekárovi.
Z Martina sme vyrazili v nedeľu ráno. Dnes je pondelok poobede a sme štastlivo na mieste.
Vyložil som z auta všetko, čo som doviezol, rozlúčili sme sa.
U dcéry som si skontroloval e-maily. Deň pred odchodom som dal na portál stopar.sk inzerát, že pôjdem z Belgicka na Slovensko sám a ak niekto potrebuje zviezť, nech sa ozve.
Bola tam odpoveď. Nejaká žena píše, že jej kamarátka sa potrebuje dostať z Luxemburska do Bratislavy. Tiež jej zrušili let. Napísal som jej mail s kontaktnými telefónnymi číslami.
Pred chvíľou volala a dohodli sme sa, kedy a kde ma budú čakať.
Zapol som si GPS a chvíľu ignoroval jeho rady. Schválne idem opačným smerom.
Vždy som sem prišiel cez Maastricht. Teraz chcem vyskúšať cestu cez Belgicko.
GPS sa po asi pätnástich minútach neustálej snahy vrátiť ma na pôvodnú trasu umúdri a nasmeruje ma na belgickú dialnicu.
Urobil som dobre. Cesta je oproti nemeckým dialniciam takmer bez aút. A okrem toho po čase prechádzam zaujímavou krajinou. Roviny vystriedali zalesnené kopce a stále hlbšie údolia. Prekonávajú ich dosť vysoké mosty.
Krajina skoro ako u nás niekde v okolí Banskej Štiavnice. Upravené hospodárske budovy a osamotené domy v stráňach nad dialnicou. Nie je v tom nemecký perfekcionalizmus, ale ani spustnutosť samôt na Slovensku. Vidno, že sa tu ľudia starajú o každý kúsok zeme. Lesy s rozdielnou výškou podľa toho kedy boli vysadené.
Občas sa dialnica zmení na trojprúdovú cestu. Na jednom úseku sa zúži ešte viac a je z nej iba kvalitná rýchlostná cesta.
Nedá sa len tak zastaviť a fotiť. Napriek tomu, že je krásne počasie a rozkvitnuté stromy predvádzajú svoju nádheru. Určite si nájdem čas a niekedy sa sem vrátim na dlhšie.
Druhý deň skoro ráno vyzdvihnem na dohodnutom mieste moju neznámu spolucestujúcu. Po predstavení a rozlúčení sa s jej hostiteľkou strávime deväť hodín spoločnej cesty rozprávaním. Od zážitkov z detstva, školy a zamestnaní až po náboženstvo. Cesta pokojne ubieha a okolo štvrtej poobede jej zastavujem v Bratislave.
Bol to naozaj dobrý nápad. Nešiel som sám a nemal som ani úseky, že by sa mi chcelo spať.
Aj zvyšok mojej 2 809 km dlhej cesty prebiehal pokojne.
Nevidel som ani jednu nehodu. Policajti mi kontrolovali iba dialničné nálepky na rakúsko-slovenskej hranici a tiež pri výjazde z odpočívadla na Červeníku.
Šťastne doma.
