Chcel by som vyfotiť sen

Pár krát som sa snažil ich aj namaľovať. No čokoľvek sa mi v sne zdalo dokonalé, farebne alebo kompozične zaujímavé, po prenesení na plátno - aj keď som sa snažil namaľovať všetko presne tak, ako som si to pamätal, nebol výsledný obraz ani z polovice taký pekný alebo zaujímavý ako sen. Niečo mi tam chýbalo. Možno napätie, atmosféra, emócie.
Väčšinou je moje fotenie v snoch spojené s nejakým problémom. Stlačím spúšť a nepočujem cvaknutie. Stláčam ju viackrát za sebou a obrázok nie a nie zaznamenať. Alebo otvorím tašku s fotoaparátom a v nej nie je nič. Alebo je tam fotoaparát, ktorý nie je môj, nedokážem ho ovládať, nefunguje tak, ako by som chcel. Častokrát mi ho v sne ukradnú. Vraciam sa na miesta, kde som ho ešte mal, ale nenájdem tam z neho nič.
Dnes sa mi snívalo, že som fotil v obrovskom ateliéri. Bola to veľká hala v ktorej na troch miestach maľovali maliari svoje plátna.Chcel som si ich pritom vyfotiť. Poprosil som ich, či im to nebude vadiť. Súhlasili, ale iba v takom prípade, že to bude iba pre moju potrebu. Nechceli, aby som to niekde uverejnil.
Namiesto bežného objektívu som mal na fotoaparáte niečo ako starý, vysúvací, jednooký ďalekohľad. Potreboval som si priblížiť tváre dvoch rozprávajúcich sa žien. Išiel som ku nim stále bližšie, ale na vyfotených obrázkoch neboli portréty, ale iba celé, malé, vzdialené postavy. Ten ďalekohľad mi ich nepribližoval, ale naopak stále viac vzďaľoval.
Ráno, po prebudení, som chvíľu rozmýšľal, či sa nemám ísť pozrieť do fotoaparátu, či v ňom niečo z tej prefotografovanej noci nezostalo.