Prvých šesť dielov, ktoré som o Jungovi napísal a uverejnil na blogu, neboli dostatočne hlboké.
Využil som inšpiráciu Jungom a snami na moje zviditeľnenie. Použil som nápady a vízie zo snov na to, aby som vytvoril množstvo obrázkov. Pripravujem z nich moju druhú samostatnú výstavu. (September 2023 v Martine. Budú tam ale aj obrázky, ktoré som doteraz nikde neuverejnil.) Tým ako keby sa vyčerpala prvotná sila.
Poslednou vizualizáciou z toho prvého obdobia je pumpa. Keď som ju mal na ploche počítača, ako keby s tým prúdom zo mňa odchádzala všetka nahromadená energia. Stávam sa stále slabším. Už ma nič netlačí. Pretlak vyfučal ako para z tlakového hrnca.
--------------------------------------------------------------------------------
Štvrtok, 3.2. 2022
Začiatok idividuácie.
Zobudil som sa ráno pred štvrtou z nepríjemného sna.
Boli sme viacerí vo veľkej miestnosti. Vyzeralo to tam skoro ako v hale, v ktorej som pred rokmi robil. Táto bola ale väčšia a bolo tam iné svetlo. Množstvo ľudí oblečených v sviatočných oblekoch. Odchádzali na vynesenie rozsudku? Ja som chvíľu išiel s nimi, ale pri veľkých, dvojkrídlových dverách som od nich odbočil. Mal som ísť na obed a nevedel som, či to ešte stihnem. Myslím, že bola jedna hodina popoludní a obed vydávali iba do štvrť na dve. Čas som si kontroloval na hodinkách. Boli to moje staré PRIM-ky, ktoré mám s rozbitým sklíčkom niekde odložené v šuplíku. Tridsať rokov som ich nemal na ruke. Zaujímavé v sne bolo, že som ich mal na vnútornej strane zápästia. (Niektorí ľudia tak naozaj kedysi nosili hodinky. Žena, keď som jej ten sen hovoril mi povedala, že to bola taká frajerina, alebo móda. Mne sa zdá, že to niektorí ľudia nosili tak kvôli tomu, aby si ich pri robote nezničili.)
Ešte predtým ma niekto poškrabal nechtami. Tuším na chrbte. Rýchlo som sa otočil a zistil som, že to bola nejaká cudzia žena. Chytil som ju na chvíľu silno za ruku. Nepoznal som ju, ale asi bola naša spolužiačka, alebo kolegyňa. Povedal som jej nejakú vyhrážku, že nech sa neopováži to urobiť ešte raz, alebo niečo v podobnom duchu.
Keď sme odchádzali z miestnosti, urobila to tá "striga" ďalšej kolegyni. Poškrabala ju na nohe pod širokou nohavicou. Všetkým som povedal, že viem, kto to urobil. Keď to počula, prepadla sa do zeme. Nezostala po nej žiadna diera, iba na zemi pokrčená látka, asi z voľných nohavíc, a chumáč vlasov aj s látkovou gumičkou.
Žena, ktorá bola v jej moci mi chcela povedať ako sa "striga" volá, no jej meno dokázala povedať iba s dosť veľkým vypätím. Keď sa jej to napokon podarilo, povedala ešte, že ju v minulosti uniesla.
Výklad sna: Čítam si teraz stále v knihe od Márie Puškárovej o Jungovi a jeho psychológii. V časti o individuácii sa hovorí aj toto:
Osobný tieň je našim druhým Ja, Alter ego....
... V rozprávkach ide zväčša o sluhu, ktorý sprevádza princa, v thrilleroch, detektívkach o postavu tajomného prenasledovateľa, o osobu v čiernom plášti, s čiernym klobúkom, v snoch o postavy s čiernou bradou, o postavy tmavej rasy, ako černoch, Arab, Indián, Španiel, Ind, obor, ale aj o nešikovnú, zle oblečenú postavu, takú, ktorá sa nechce prispôsobiť, či takú, ktorú nemáme radi, alebo sú to zvieratá, obludy, opakujúce sa motívy boja, bitky, ruvačky, súboja, zápasu.
Úlohu Tieňa zohráva aj škriatok, predstaviteľ vzdorovitej energie, ktorá nachádza záľubu v odmietaní, spochybňovaní, marení, zosmiešňovaní, podrýva človeku sebadôveru. Pozitívny vplyv má vtedy, ak nás vyvedie zo samoľúbeho uspokojenia a prinúti zrevidovať ciele....
M.Puškárová, Múdry starec str. 34,35, vydala Sofa, 1997
Striga sa zjavila až keď si čítam o snoch a individuácii. Pripomína mi to jav z kvantovej mechaniky, že nejaká malá častica sa objaví až vtedy, keď ju meriame. Predtým tam možno bola, možno nebola. Nevedeli sme o nej, ani sme ju nevideli. Zjavila sa až na výsledkoch meraní.
Muž s briadkou a v klobúku - mušketier je postava, ktorú už takmer celý január konštruujem. Videl som ho v sne asi pred pol rokom, ale nevedel som ho zobraziť. Zdalo sa mi to priveľmi komplikované. Zapamätal som si iba farebnú kombináciu.
Aj striga by mala byť môj tieň. Objavila sa zrazu. Vôbec som ju nečakal. Keď som povedal, že viem, že to urobila ona, prepadla sa pod zem. Ale pravdepodobne sa nestratila navždy. Skôr sa asi budem musieť naučiť s ňou žiť.
Prenesené objekty zo skutočnosti do sna:
- šatka vo vlasoch - Kristína Miháľová v klipe na youtube - čas 0:41,
- Zuzana Mikulcová prechádza mestom v sandáloch a hnedých voľných letných nohaviciach čas 1:15,
- jeden z ubytovaných hostí mi prišiel v robote žalovať na svojho kolegu, že rozlial na zem víno,
- hodinky Primky - dar od mamy niekedy z roku 1980.
Každý má v sebe množstvo tajomstiev. Niektoré neprezradíme nikomu. Ale nemali by sme ich potláčať, vytesňovať pred sebou samými. Treba si ich priznať a naučiť sa s tým žiť.
--------------------------------------------------------------------------------
Piatok, 4.2. 2022
Sen:
Boli sme na nejakej dedine. Možno na Liptove? V starom rodinnom dome s pekne upravenými izbami aj fasádou. Pozeral som sa na vysoké hory smerom, kde sú v skutočnosti Liptovské kopy. Jedna veľmi vysoká, strmá hora bola aj kúsok od nás. Vrch osvecovali lúče zapadajúceho slnka. Hoci bol na nej sneh, časť bola vyfúkaná a presvitala tam tráva.Tadiaľ by sa dalo dostať bez problémov až na vrchol.
Nejaká cudzia žena, si vyzula vysoké čižmy aj s mačkami a nechala mi ich, aby som ich použil. Vedel som, že by som na tú horu dokázal vyliezť, ale už to nestihnem. Vzadu sa zotmelo. Hory sa stratili.
Výklad sna: Som na správnej ceste. Mám aj všetko potrebné na to, aby sa mi podarilo vystúpať na horu. Aj podmienky sú dobré. Jediné, čo mi chýba je čas. Veľa som ho zbytočne premrhal. Ibaže by som išiel hore aj po tme. Zaujímavé je, že v sne sa vôbec neriešil návrat. Ako keby bola dôležitá iba cesta nahor.
v knihe Márie Puškárovej o Jungovi sa píše aj toto:
Nevedomie
Nevedomie predstavuje hlbinnú vrstvu psychiky, ktorá sa symbolicky môže prirovnávať k bezčasovému tmavému vesmíru, k neprebádaným útrobám zeme, alebo k temným hlbinám oceánu. Naopak vedomie by mohlo predstavovať pevninu vychádzajúcu z týchto hĺbok.
Čo je to nevedomie? Stane sa nám, že si náhle nespomenieme na to, čo sme chceli povedať, hoci myšlienku sme už predtým mali jasne sformulovanú. Alebo sa chystáme predstaviť známeho a jeho meno nám unikne v okamihu, keď sme ho mali vysloviť. Povieme, že si nevieme naň spomenúť. V skutočnosti sa myšlienka stala nevedomou, alebo sa na čas vzdialila z vedomia. Ten istý proces sa odohráva na úrovni zmyslov. Ak nám z vedomia čosi unikne, to "čosi" neprestane existovať, iba sme to stratili z dohľadu. Stratené psychické obsahy, myšlienky, vnemy atď. môžeme znovu nájsť, vynárajú sa z nevedomia.
Mária Puškárová, Múdry starec str. 19, 20
Tak sa mi stalo, že som si nevedel spomenúť na mená dvoch ľudí, ktorých som poznal v minulosti. Keď som sa prebúdzal okolo jedenástej predpoludním z ranného spánku po nočnej, hovoril som si, ako sa asi volajú a za okamih som vedel obidve.
Okrem tejto, pred prebudením objavenej informácie som si zapamätal aj dôležitý kúsok zo sna.:
Bol som na námestí. Prišli tam dvaja cigáni na aute. Asi som im niečo povedal, alebo urobil, pretože jeden ku mne priskočil a dorezal ma nožom. nebolelo to, iba som mal dosť hlboké rezné rany na rukách, takmer na celom tele. Zdalo sa mi, že ma aj bodol do brucha. Začal som hlasno kričať o pomoc. Nikto neprišiel, ale cigáni sa stratili.
Je to zasa o tieni. Časť z knihy Márie Puškárovej o Jungovi, kde hovorí, že
ide zväčša o sluhu... o postavy tmavej rasy ...
Nikdy by ma nenapadlo, koľko nepoznaných obsahov sa môže v nás skrývať. Žijeme si svoje naučené stereotypy. Málo koho napadne vŕtať sa v svojom nevedomí. No ono ovplyvňuje konanie všetkých. Možno by bolo menej neuróz, menej závislosti na hľadaní autorít, vzorov, keby sme sa naučili pochopiť svoje vnútro, motivácie. Neobviňovali by sme politikov, štát, iných ľudí z našich neúspechov. Všetko je v nás. Keď tie bloky pochopíme, prípadne ich odstránime, upokojí nás to.
