V detstve sme mali doma na dedine latrínu. Bola súčasťou drevenej šopy, kde boli kuríny a zajačince, kam sa schovávali bicykle a kde sa na poschodie uskladňovalo seno.
Šopa bola zapustená do strmého brehu za domom.
Keď otec robil kamenné základy prístavby domu, ktorú nikdy nedokončil, ťažil tam pieskovec. V šope zadnú časť tvorila asi tri metre dlhá úzka nepravidelná jaskyňa. Tá vytvárala aj zadnú stranu latríny.
V tom čase žil otec, mama aj všetci súrodenci.
Na základnej škole sme mali tiež drevené latríny. Boli tri alebo štyri vedľa seba, predelené priečkami z dosák. Spolužiaci sa chodievali pozerať na dievky cez malé dierky, ktoré vznikli vypadnutím hrčí. Ja som sa nechodil, aj keď som spolužiakom závidel. Veľmi by som sa pri tom hanbil a bál som sa, že ma dievča za stenou uvidí.
Na strednej škole sme na internátnych záchodoch strávili veľa času. Zašívali sme sa tam pred vychovávateľkou počas povinného štúdia, ktoré bývalo každý deň po príchode zo školy. Niektorí spolužiaci tam chodili pravidelne tajne fajčiť.
Veľmi špinavé záchody v československých vlakoch – bez komentára. Navštevované iba v najväčšej núdzi pri viac ako šesťhodinových cestách rýchlikmi do Prahy.
Záchod na dedine pri potoku u susedov.
Spali sme u nich s bratom, keď mama oslavovala päťdesiatku. Bol to bratov krstný otec a spali sme u neho, pretože v našej jednoizbovej drevenici by sme sa všetci nepomestili.
Záchodom bola tiež drevená latrína ale stála samostatne a vyzerala tak, ako bývajú nakreslené záchody v niektorých kreslených vtipoch. Dokonca tam bolo na dverách vyrezané malé okienko v tvare srdiečka.
Záchody na vojne – kachličky nevkusne pretreté niekoľkými vrstvami tmavomodrej, sivej a béžovej latexovej alebo olejovej farby v bývalom kláštore s peknými klenbami.
Latrína doma na dedine pred maminým pohrebom.
Záchody vo vojenskom priestore na Libave – drevené brvno nad vybágrovanou jamou, kde sa sedelo vedľa seba ako na dlhej lavici. Použil som ten záchod iba raz. Potom som chodil už iba do lesa, aj keď s veľkým rizikom, že si donesiem odtiaľ niečo na topánkach. Do lesa sa chodiť nesmelo vraj z higienických dôvodov. Bolo nás tam na malom priestore asi 200 vojakov skoro celý mesiac, tak sa tam ku koncu nášho pobytu už nebolo kde otočiť.
Záchod vo firme, kde som robil.
Nainštaloval som v ňom po stenách a na plechové priečky v kabínkach, moju prvú samostatnú výstavu linorytov. Prebehla tam aj ilegálna vernisáž. Bolo zvláštne sledovať reakcie kamarátky, ktorá bola pravdepodobne prvýkrát na mužských záchodoch.
Záchod v šulíkovom filme Krajinka s nápisom na stene „Už je zasa všetko, tak ako má byť, kde som nosil hlavu, teraz nosím riť. “
Bolo to natočené na železničnej zastávke v Strečne. Pár krát som tam vystupoval aj nastupoval, keď sme s mojimi malými deťmi – synom a dcérou, boli na výlete na strečnianskom hrade alebo na Starhrade. Bol som vtedy už niekoľko rokov ženatý.
Záchod vo veľkom Boeingu pri prvom prelete nad oceánom. Donútilo ma k jeho návšteve vypité pivo, ale aj zvedavosť, ako to tam funguje.
Záchod v Kanade u švagra. Misa, na rozdiel od Európy, do troch štvrtín naplnená čistou vodou, ktorá sa pri splachovaní naplnila až skoro po okraj.
Vtedy už nežil otec.
Verejné mestské „turecké“ záchody v gréckych Tessalonikách. Radšej som ich nepoužil.
Za pár týždňov jednu zo starších sestier zabil jej bývalý muž.
Luxusné záchody za zadymenou drevenou dedinskou krčmou s hudbou a osvetlením na fotobunku. Vracali sme sa z vysokohorskej túry.
Záchod na oddelení v martinskej nemocnici, kde mi odstarňovali nádor. Plná hlava otázok, koľko času mi ešte zostáva a ako ho strávim.
Záchod v medzinárodnom diaľkovom autobuse, ktorý som zatiaľ nikdy nepoužil. Vadilo by mi, že sa na mňa všetci spolucestujúci pozerajú. Pri takýchto dlhých cestách využívam radšej záchody na odpočívadlách alebo na pumpách.
Záchod v holandskom rodinnom dome, kde dcéra opatrovala deti. Celá jej brazílska rodina odišla na dvojtýždňovú dovolenku. Prišiel som za ňou, aby nezostala vo veľkom dome celý ten čas sama iba s neposlušnou boxerkou.
Žena zatiaľ ležala po vážnej operácii v nemocnici.
Medzné situácie. Koľkokrát by som si pri niektorých želal, aby to nebola pravda. Naopak pri iných zasa, aby to tak vydržalo čo najdlhšie.
Okrem záchodov sa opakuje podobná situácia aj chvíľu pred zaspatím. Takisto sa menia postele, prostredie okolo, čas...ale činnosť je dlhé roky stále rovnaká.
