Včera

Zbaliť si buchty do batôžka a odísť. Opustiť rodičov, územie, kde poznáš každý kameň a ísť do úplne cudzieho sveta. Odolávať nástrahám: divožienkam, vílam, čarodejniciam. Ísť si za svojím, nedať sa zlákať, zvábiť.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Obrázky ako z 19. storočia.
Smradľavé špinavé záchody za krčmou. Namiesto pisoárov iba žľab v betónovej podlahe pri stene.
Opití chlapi tam stoja v rade vedľa seba a dlho močia.
Do vysokej steny vedľastojacej drevenej stodoly nezmyselne búcha starý muž paličkou. Až po chvíli si uvedomím, že je slepý.
Zablúdil. Nikdy som ho tu nevidel. Asi ani nie je z našej dediny.
Neviem, či sa šaty niektorých starých ľudí dali vôbec kúpiť v obchode, alebo si ich vyrobili doma sami. Zvláštne kombinácie materiálov, vzorov. Hlavne že to funguje. Na módu sa nikto nepozerá.
V lete pollitráky. Gumenná topánka, ktorá pokračuje filcovou sárou. Vysoké ako čižmy.
A domov sa vracať až za tmy. Tackavým krokom popri priekope, alebo spiaci na voze. Kone poznajú cestu domov naspamäť.

Lenže teraz som o dve storočia ďalej.
Natankovať plnú nádrž.
Po dialnici ísť krkolomnou rýchlosťou. Presúvať sa z miesta na miesto.
Stále hľadať to isté.
Spomaľ. Spomaľ. Spomaľ.
Policajti kontrolujú dialničné známky.
Traja študenti stopári vzadu na chvíľu zmĺkli.
Rozprávali ako ich nedávno viezol cudzí šofér na hrdzavejúcom aute rýchlosťou blesku.
Cesta samá serpentína.
Šoféroval iba jedným prstom.
Koniec dialnice, koniec sveta. Za deň sa dá prejsť aj 1300 kilometrov.

Všetko sa zmenilo a pritom je to stále také isté.