Poslala mi ho moja spolužiačka a bývalá suseda. Nepamätám sa , že by som to podpisoval. Ale na druhej strane sa ani nehádam, že nie je pravý.
Obsahuje všetky dôležité informácie. Dátum, meno a priezvisko, podpis zákonného zástupcu (mama), adresu trvalého bydliska.
Pýtal som sa susedy, ako sa k tomu dostala. Povedala mi, že v tom čase bola predsedníčkou našej triedy a nevie, prečo to neodovzdala vyššie.
Dokument ukazuje v akej šialenej dobe sme vtedy žili. Hlboká normalizácia po roku 1968. Jedna z našich učiteliek mala asi v tých rokoch nejaký prehrešok, tak bola aktívnejšia, než sa od nej žiadalo. Už v tretej triede, keď sme sa ešte neučili ruštinu, nás na výlete do jednej z odľahlých častí dediny naučila pesničku Kamandír geroj geroj Čapájev. Nerozumeli sme jej, ale spievali sme ju s oduševnením.
Výtvarné súťaže k výročiu VOSR - veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, sa zásadne usporadúvali v nedeľu predpoludním, aby odlákali deti od návštevy kostola.
Učiteľka sa po 17. novembri 1989 rýchlo zorientovala a z aktívnej straníčky sa stala ešte aktívnejšou členkou cirkevného zboru.
A prečo nemôžem kandidovať za prezidenta?
Netuším, koľko podobných dokumentov by sa ešte mohlo objaviť. Ako prezident by som mal rozhodnúť v nejakej dôležitej veci. A zrazu by ku mne prišiel niekto s podobným papierikom a povedal by mi, že ak neurobím toto a toto, zverejní ho.
