Dva zabité roky.
Ešte je skoro spomínať, hodnotiť.
Až po čase si uvedomím, na čo všetko som za ten čas prišiel.
Spoznal som vzorku ľudí, s ktorou by som sa nikde inde v takej zostave nestretol.
Od bývalých basmanov cez zakomplexovaných tajtrlíkov až po skutočné osobnosti.
Od viac alebo menej skrytých homosexuálov až po dvadsaťročných otcov rodín.
Moja vojna sa veľmi zle začala.
Siahol som si až na dno svojich fyzických aj psychických možností.
Na ošetrovni som si po mojom modrom tuneli poležal asi tri týždne.
Myslel som, že začínam šalieť.
Zrútil som sa a musel som si svoj svet vystavať úplne od začiatku a úplne inak.
PŠ-ku som nakoniec absolvoval, aj keď som sa nenaučil obsluhovať stanicu.
Všetko som sa to doúčal počas zvyšného roku a pol v Jihlave. Mamina smrť mi paradoxne pomohla prežiť. Mazáci menej otravovali a velitelia si mysleli po mojom zrútení, že som iba taký prostáčik, ktorý sa toho nedokáže veľa naučiť.
Skoro by mi to zožrali, keby nám asi dva týždne pred koncom PŠ-ky neprehľadávali skrinky a nenašli mi môj zošit s poznámkami.
Bola to náhoda, pretože oveľa viac, ako nejaké poznámky hľadali pornografické časopisy, ktoré zmizli dvom lampasákom pri sťahovaní ich kancelárie.
Veliteľ si ma zavolal a povedal mi, že mám šťastie, že odchádzam. Pretože ak by chcel, mohol by mi na krk zavesiť prokurátora s paragrafom o vyhýbaní sa vojenskej službe.
To, že mi nevrátil môj zošit ma mrzelo. Mal som tam opisy listov, ktoré som z vojny posielal kamarátom a hlavne veľa nápadov a poznámok.
(Keď som sa napríklad vrátil po troch týždňoch z ošetrovne, čítal som si svoje staršie zápisky. V deň maminej smrti som napísal krátky článok o zmysle života.
Ako keby som podvedome cítil, že sa niečo deje.
O tom, že nečakane zomrela, som sa dozvedel až o deň neskôr.)
V Jihlave som začal od začiatku.
Časom prišli aj neskutočné príhody, ktoré keď sa stali, vyzerali ako horor ale pri ktorých sa po rokoch nedokážem ubrániť smiechu.
Vojna ma zmenila.
Prišiel som na to, že s vecami, ktoré sa nedajú zmeniť ani ovplyvniť, je oveľa jednoduchšie sa čo najskôr zmieriť, ako proti nim nezmyselne bojovať.
Vojna bola tiež hranicou, za ktorú sa v bežnom živote už asi nikdy nedostanem. A to je dobre.
