***
Občas sa objaví had - pravdepodobne užovka - no mame je to jedno. Had ako had. Každého treba zabiť.
Na jedného som si skoro sadol, keď sme išli po pokosenú trávu pre zajacov z uplzliska. Mama ho zabije motykou. Jeho odseknutá časť sa ešte aj o dve hodiny občas pohne.
Zabitého hada potom niekto odniesol na lopate ku potoku. Chodili sme sa pozerať, ako ho žerú muchy. Neskôr sme ho ukázali o pár rokov staršiemu susedovi. Ten ho podobral palicou a vyhodil na vŕbu.
***
Chodil som do prvej alebo druhej triedy základnej školy.
Na školskom dvore chalani hrávali guličky. Nejaký čas mi trvalo, kým som presvedčil mamu, aby mi plátené vrecko s asi sto hlinenými, na povrchu rôznofarebnými, gulôčkami kúpila. Jeho cena nebola vysoká, ale pre mňa nevyčísliteľná.
Hneď sme si urobili na dvore jamku, porozdával som sestrám a kamarátom približne rovnaké množstvo guličiek a mohli sme začať. Po skončení hry všetci guličky vrátili.
Keď som si ich zobral do školy, takmer všetky som prehral. Nebolo sa čo čudovať. Moji spoluhráči mali už niekoľkotýždňovú prax a tiež používali rozličné grífy, o ktorých som ja nemal ani potuchu.
Bolo mi guličiek ľúto. Uvedomil som si, že mi ich po skončení hry nikto nevráti. Prvý krát v živote som zažil ako chutí strata niečoho, na čom mi veľmi záležalo.
