Keď zomrela otcova mama, zostalo po nej niekoľko „pobožných knižiek“ , ako ich otec, zarytý komunista, volal. V starej biblii boli medzi stránkami vylisované kvety ako záložky. Okrem nich tam boli ústrižky o zaplatení peňazí za driapanie peria, trasľavým písmom napísané poznámky kedy babka pripustila kozu ... Bola tam aj pracovná knižka na meno Vladislav Jankes. Nikoho s takým menom som v našej rodine nepoznal. Kým otec žil, ani som sa nestihol spýtať, kto by to mohol byť.
V robote sme robili knihu o histórii rodu Eliášovcov. Dozvedel som sa z nej o tom, ako zostavovateľ hľadal členov s týmto priezviskom hlboko do minulosti. Inšpirovalo ma to. Rozhodol som sa, že sa pokúsim zostaviť rodokmeň nášho priezviska.
Prvým zdrojom informácií, pretože rodičia už nežili, bola dedinská kronika. Napísal som matrikárke, či by mi mohla vyhľadať všetkých menovcov. Napísala mi mená, priezviská, dátumy narodení a úmrtí asi siedmich ľudí o ktorých som predtým ani netušil.
Všetci mohli mať deti a ich deti možno ešte stále niekde žijú.
Hľadať menovcov bolo pre mňa zaujímavé aj preto, že som sa s nikým s našim menom nikdy nestretol. Hľadal som napríklad pri pobyte v Prahe v hrubom telefónnom zozname v búdke ale nebol tam ani v miliónovom meste nikto, kto by mal rovnaké priezvisko ako ja.
Po liste z matriky a po informácii, že záznamy sú iba asi od roku 1896, som sa obrátil na oblastný archív v Bytči. Otec pochádzal z evanjelickej rodiny a v Bytči sú evanjelické cirkevné kroniky z našej dediny. Napísali mi, že mi nájdu všetko, čo potrebujem. Za každú stranu, každý údaj sa však musí zaplatiť. Ohraničil som svoje hľadanie sumou 1000 Sk. Za to som sa dozvedel ďalšie informácie o predkoch dve generácie späť. Mohol by som zaplatiť ďalšie tisíce a našli by mi predkov hlboko do minulosti. Mňa však zaujímalo, či niekde neexistujú živí nositelia nášho mena.
S príchodom internetu sa rozšírila aj možnosť hľadania. Raz som napísal svoje priezvisko do vyhľadávačov a ajhľa. Jeden Jankes sa našiel na severnej Morave. Dokonca tam bola aj e-mailová adresa na obecný úrad, kde robil poslanca. S malou dušičkou som napísal list so žiadosťou, či by mu nemohli odovzdať moj mail, v ktorom som sa pýtal na jeho korene.
S netrpezlivosťou som čakal na odpoveď. Keď po viac ako dvoch týždňoch prišla, neveril som vlastným očiam.
Muž s naším priezviskom v ňom píše, že v nás určite koluje aspoň časť rovnakej krvi, pretože jeho otec a moj otec boli bratranci. Dozvedel som sa od neho, že moja babka mala sestru o ktorej som nikdy nepočul.
Napísal mi celú históriu o ich odchode zo Slovenska a tiež veľmi veľa z otcovej mladosti. Po výmene množstva mailov sme si dohodli stretnutie. Prišiel so svojou ženou a so svojim otcom. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedel, že je to práve ten Vladislav Jankes, na ktorého meno bola vystavená pracovná knižka v babkinej biblii.
Strávili sme spolu zaujímavý víkend. Spoločne sme dokreslili niektoré časti rodokmeňa.
To stretnutie bolo veľmi dôležité, pretože asi rok po ňom Vladislav náhle zomrel.
Zostalo veľa vecí, ktoré sa už nikdy nedozviem, ale som rád, že mi internet pomohol nájsť chýbajúcu časť rodiny.
