Ľudia z iných storočí

Bolo to asi pred desiatimi rokmi.Z oravskej strany sme stúpali do Baníkovského sedla viac ako tri hodiny. Únavný výstup. Posledné serpentíny medzi skalnými suťami a dostali sme sa hore. Chvíľami ma mrzelo, že nemám fotoaparát. Už dlho sa mi páči opustená krajina bez viditeľných zásahov človeka. V údolí, ktorým sme práve prešli, bolo takých fotogenických miest niekoľko.Na hrebeni sme stretli zopár turistov. Väčšinou to boli Poliaci a Češi. Slovákov bolo v slovenských horách málo.

Písmo: A- | A+

Na rázcestníku sme si pozreli ďalší smer pochodu. Cez Jaloveckú dolinu to bolo do dediny asi päť hodín.
Keď sme začali schádzať z hrebeňa dolu miernym svahom, neverili sme vlastným očiam.
Oproti kráčal muž. Asi tridsaťročný. Nebol to turista na akých sme si rokmi zvykli.
Mal oblečený obnosený oblek, poltopánky a v ruke niesol igelitku.
V tej nadmorskej výške vyzeral ako keby spadol z neba. Ako sa tam dostal? Musel v tom nepochopiteľnom oblečení ísť viac ako päť hodin. A kam vlastne ide? A čo má v tej igelitke?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O pár rokov neskôr, som sa vybral fotiť krajinu v letnom popoludní.
Prešiel som poľnou cestou za mesto pomedzi lány s obilím. Pretekal tam potok. Po oboch stranách rástli vŕby, agáty a jelše.
Cesta na jednom mieste križovala potok. Je tam brod z plochých kameňov, vystupujúcich kúsok nad hladinu. Dá sa po nich prejsť na druhý breh bez toho, aby sa človek musel vyzúvať, alebo si namočil topánky.
Pod brodom voda vymlela širšiu zátoku.
V nej som zbadal kúpajúce sa deti. Asi desaťročný chlapec a o niečo mladšie dievča. Deti sa nepochopiteľne kúpali takmer oblečené. Žena, ktorá na ne dozerala sedela na brehu. Mala čierne šaty, hrubé punčochače a poltopánky. Hlavu jej zdobil zvláštny starosvetský účes zo zapletených vlasov. Muselo jej byť teplo. Vonku pieklo slnko a ani trocha nefúkalo.
Ja som sa potil v tenkom tričku a v krátkych nohaviciach.

SkryťVypnúť reklamu

A zasa iný obraz.
Boli sme na výlete pri Niagarských vodopádoch.
Čakal som romantické miesto ďaleko od civilizácie.
Keď sme tam prišli, zistil som, že vodopády sú takmer v strede gýčovitého mesta.
Neprekvapili ma potom už ani odstavené drožky s koňmi. Neboly však určené pre turistov. Prišli na nich ľudia oblečení do jednoduchých extravagantných kostýmov. Aspoň zo začiatku som si to myslel, že to sú kostýmy.
Neboli to herci. Boli to členovia starej nemeckej náboženskej sekty - Menoniti, alebo Amishi.
Nikdy predtým som o nich nepočul. Keď sa dostali niekedy v osemnástom storočí na americkú pôdu, zostali žiť tradičným spôsobom až dodnes. Nepoužívajú elektrinu, motorové dopravné prostriedky.
Živia sa poľnohospodárstvom bez použitia chemických hnojív a predajom suvenírov.

Miro Jankes

Miro Jankes

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  566
  •  | 
  • Páči sa:  1 268x

Raz na to možno prídem - som napísal v roku 2008, keď som uverejnil môj prvý článok na blog. Nie som si istý, ale myslím, že už som na to prišiel.. Zoznam autorových rubrík:  Slovník cudzích slovRozhovoryMoje knihypostrehyAutozážitkycudzie perieFototúlačkyKuchárska kniha pre úplných zamamonárNezaradenéSúkromné80 stránS kreslenými vtipmi

Prémioví blogeri

INEKO

INEKO

118 článkov
Vladimír Rudl

Vladimír Rudl

114 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Martin Sukupčák

Martin Sukupčák

126 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

112 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

109 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu