Videl som ju tak jasne iba tretí krát v živote.
Prvý raz na kopcoch mojej rodnej dediny v detstve, druhý krát na konci ostrova Krk v Chorvátsku pred asi desiatimi rokmi.
A teraz.
Keď som bol menší, veľmi ma zaujímalo, či existuje koniec vesmíru. Nekonečno som si nedokázal predstaviť. A bol som zvedavý aj na to, že ak nejaký koniec má, čo je za ním.
Ešte keď chodili naše deti na základnú školu, zobral som ich raz do martinského gymnázia. Funguje tam astronomická pozorovateľňa s kupolou a s ďalekohľadmi. Ochotný sprievodca, RNDr. Ivan Šabo ( môj rozhovor s ním z roku 2004 je na adrese http://kompa.webpark.sk/sabo.htm ), nám poukazoval všetko, čo sa vtedy dalo na zimnej večernej oblohe vidieť.
Okrem súhvezdí aj Saturn s jeho prstencom, Jupiter so štyrmi najväčšími mesiacmi, hmlovinu v súhvezdí Orion. Dozvedel som sa, že jasná hviezda, ktorú občas vídavam na nočnej oblohe a ktorá neustále mení farbu svojho svetla je Sírius.
Boli sme vtedy v pozorovateľni viac ako dve hodiny a za ten krátky čas sa poloha mesiacov pri Jupiteri dosť zmenila.
Pri jednej z ďalších návštev, kedy sme pozorovali práve viditeľnú kométu som sa aj vytrašil.
Pri pomalom otáčaní ďalekohľadu sa mi medzi moje oči a hviezdy v pozadí dostal letiaci neosvetlený tmavý predmet. Musel byť dosť veľký, pretože na chvíľu prekryl časť pozorovaného úseku oblohy. Neviem, čo to mohlo byť.
Keby to bola umelá družica, asi by bola osvietená Slnkom.
Zabúdame na hviezdy.
Človeka pri každodennom zhone za peniazmi ani nenapadne, aké úchvatné divadlo sa nad ním neustále odohráva.
