Luk na STV2 ma milo prekvapil. Jednoduchý príbeh muža, rybára, ktorý žije na lodi a vychováva od mala nájdené dievča. Do kalendára si značí každý skončený deň, pretože si ju po dovŕšení dospelosti chce zobrať za ženu. Vidno na ňom, ako sa na to teší a dôkladne pripravuje.
Dievča nevie o svete mimo lode nič. Muž ju pred ním chráni. Dokonca sú mu nepríjemné aj občasné návštevy iných rybárov. Chce ju iba pre seba.
Samozrejme, že sa mu to nepodarí a dievča sa zamiluje do jedného z návštevníkov. Zvyšok filmu je o tom, ako sa rozhoduje medzi starým mužom, s ktorým vyrástlo a mladým cudzím mužom, do ktorého je zamilovaná.
Po príjemných dvoch hodinách prišiel čas na Želary na Markíze. Začiatok bol v programe napísaný na 23:40. Film trvá 142 minút – to znamená že okolo druhej v noci pôjdem spať. Nevadí mi to, pretože som si pospal podvečer asi dve hodiny pri čakaní na zaschnutie prvého náteru maľovky v kuchyni.
Film začal neskôr. Dávali pred ním blok primitívnych reklám. Preklikal som sa cez všetky ostatné kanály a asi za desať minút som stihol začiatok filmu.
Zaujímavý a uveriteľný príbeh. Zrazu druhý blok reklám. 15 možno 20 minút sprostostí, ktoré asi nikto nepozerá. Keď som sa vrátil ku televízoru a nedobrovoľne pozrel posledné dve, snažil som sa vrátiť naspäť do deja. Po ani nie desiatich minútach (?) tretí blok reklám.Takmer pol tretej a koniec filmu v nedohľadne.
Kašlem na vás. Film na Markíze si už určite radšej nechám ujsť, ako pozerať takéto sprostosti.Markíza by urobila možno lepšie, keby pustili iba úvodné titulky k avizovanému filmu, potom by viac pekná ako múdra „moderátorka“ mohla povedať obsah a zvyšok času by už boli iba reklamy. Na záver tých dvoch a pol hodiny by ešte mohli dať 3 – 4 obrázky z filmu, aby pri tých reklamných kravinách udržali čo najviac potencionálnych spotrebiteľov.
.