Dolu počuť posledné električky.
S pribúdajúcou tmou sú hviezdy výraznejšie. Každú chvíľu sa medzi nimi objavia blikajúce svetlá prelietavajúcich lietadiel. Neďaleko je menšie letisko a veľa z nich smeruje do 100 kilometrov vzdialenej Viedne.
Konečne čas na zastavenie.
Nič ma nikam neženie. Všetko okolo relatívne fungujúce. Žiadna katastrofa na obzore.
Celé hodiny sa dá takto ležať s odkrytým nebom nad hlavou.
Občas preletí nado mnou netopier, dvakrát dokonca na kratučký okamih meteorit.
Nič si neželám.
Mám všetko.
Noc ma premáha, prestal som sa brániť.
Sníva sa mi o UFÓ-noch. Berú ma k sebe na loď a niečo mi liečia. Potom ma vracajú naspäť do postele.
Budím sa nad ránom - spieva Dežo Ursíny v jednej svojej pesničke.
Mňa zobúdza chlad.
Viacej sa zamocem do prikrývky. Nechce sa mi rušiť moje luxusné spanie a sťahovať sa do vnútra.
Polhodinka a výjde slnko. Keď začne svietiť na strechu, ešte na chvíľu zaspím.
