Situácia okolo herných časopisov je v našich zemepisných šírkach doslova biedna. Respektíve by sa dalo povedať, že je tragicky mŕtva. Alebo vy poznáte herné periodikum, ktoré je čisto slovenské? V tomto môžeme našim českým susedom závidieť. Síce je to len niekoľko desiatok minút, kedy vydavateľstvo Computer Press oznámilo ukončenie papierového časopisu Doupe.
Pred niekoľkými mesiacmi padol Gamestar, tentoraz ďalší mladý hráč virtuálnej scény. Išiel na to však celkom dobre: ponúkol nízku cenu, do stánkov bol dodávaný aj bez DVD prílohy... Nemal však meno, nebola to značka a niekomu nemusí voňať obyčajný papier či dokonca spinková väzba. Sú to však všetko úplné blbosti, pretože Doupe svoje publikum malo. Po zmene šéfredaktora napokon Doupe prestane vychádzať a o niekoľko dní príde na stánky naposledy. Dôvod? Nehľadajte za tým žiadne finančné problémy, papierové Doupe stratové rozhodne nebolo. Redakcia však dostala na výber. Buď sa zachová internetová verzia alebo papierová. Keďže stále viac a viac čitateľov prechádza práve na www stránky, niet sa čomu čudovať. A tým si nechcem prihrievať akýmkoľvek spôsobom polievočku. Navyše sa mladá redakcia nestratí, prechádza na Doupe.cz a Computer Press začal nedávno vydávať Oficiálny Xbox Magazín. Holt, stálice ako Score a Level zrejme nemajú konkurenciu.
Trápi ma však úplne iná vec. Situácia u nás. Máme my nejaký herný časopis, ktorý by si človek s kľudným svedomím kúpil a bol rád za niečo slovenské? Bol tu Riki, bol tu Hráč. Prvý zanikol pri pochybnom prerode a ten druhý. Vlastne ani neviem, prečo som ho spomenul. Mnoho ľudí totiž stále píše, že na našom krásnom Slovensku máme herný časopis. Lovím v pamäti a tomu reklamnému letáku spoločnosti Kontiki nedokážem prísť na meno. Keďže je toto blog, nemusím sa báť žiadneho zúrivého telefonátu z košickej firmy, ktorá (chvalabohu) bola najväčším distribútorom hier u nás. A vydáva časopis. Herný časopis, podľa ktorého sa majú potenciálni kupci rozhodovať. Zaváňa to niečím? Nebudem to ďalej komentovať, pretože potom by sme mohli svorne povedať, že napredávanejším dvojtýždenníkom je niekoľkostranový magazín Tesco.
Navyše sa to zdá možno len mne, ale Kontiki si vydá svoj herný katalóg, pardon herný časopis, len v dobe, kedy uzná za vhodné a treba zlepšiť tržbu. Fakt číslo dva: oficiálne je na stoličke šéfredaktora človek, ktorý má pod palcom aj Kontiki. Ako to je v skutočnosti a kto časopisu šéfuje, ponecháme stranou. Fakt číslo tri: podpora spoločnosti Kontiki pre herné médiá je nulová. Maximálne nulová. Ako to, že reklamné predmety, ktoré by mala dostať povedzme prvá desiatka kupujúcich, drzo predávajú? Ako je možné, že sa pred niekoľkými rokmi objavila v časopise NEpredávateľná verzia hry pre Playstation 2? Teda taká, akú dostávajú herní novinári na recenzovanie? Ako to, že Kontiki jednoducho kašle na ľudí a necháva si všetko „upiecť doma"? Prosiť o hry u samotných vydavateľov je nemožné. Slovenským distribútorom je Kontiki, má to na starosti on.
Musím sa priznať, že s touto firmou nemám dobré skúsenosti. Vlastne nemám žiadne iné, než zlé. Ako inak si vysvetliť, že nedoručia review kópiu hry, ktorá bola vypísaná priamo na meno recenzenta? Ako to, že vyslovene poviem, NEPOSIELAJTE mi hry na starý Xbox, oficiálne sa na Slovensku nepredával, nikto ho nevlastní, radšej by som poprosil to a to... a oni pošlú čo? Preview verziu akejsi hry pre starý Xbox, ktorá navyše potrebuje nutne k spusteniu špeciálnu novinársku konzolu. Netuším ako je momentálne Kontiki so svojimi distribútorskými sieťami, no úplne im stačí, ak môžu dodať svoje projekty do hypermarketov. V pochybnej lokalizácii (manuál na jednej A4 vytlačený malým písmom s chybami) a keď mi vypadli 4CD z obalu pre 1CD hru, prešla ma všetka zábava a chuť investovať do čohokoľvek, kde je logo tejto spoločnosti. Príkladom by sa dalo uviesť ešte veľa, ale jednak nechcem nikoho menovať a jednak je to zbytočné. Slovensko totiž nemá žiadny herný časopis, nemá žiadne zázemie pre vybudovanie čohokoľvek podobného, pretože nemá snahu investovať. Pozrite sa len do susedného Česka...
A skutočne začínam pri každom ďalšom príspevku typu „veď my máme herný časopis Hráč" chytať neskutočný tik do oka a radšej mlčím... lenže, prečo si aspoň na blogu nepovedať niečo off-record? Takže poprosím nepliesť si herné katalógy s hernými periodikami. Ako šéfredaktora jedného herného webu ma to totiž neskutočne uráža.
