Invaders Must Die ... The Prodigy ... sú s5

Ako je to dlho? Nie, nie je to len pár mesiacov sú to roky ... roky, čo spolu Keith Flint, Liam Howlett a Maxim vyprodukovali spoločné dielko ... The Fat Of The Land z roku '97. A dnes to znovu počuť, ako a čím je táto trojica dokonalá. Invaders Must Die je tu vo svojom, so svojím a pre svojich ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)
Keith, Liam, Maxim
Keith, Liam, Maxim 

Nebudem sa rozplývať nad tým ako dlho som očakával návrat The Prodigy ku svojim, takpovediac, začiatkom. Určite som jeden z mnohých, ktorí chceli znovu počuť tie ich neoblomne originálne zvuky ... áááánnoooo ... Invaders Must Die je presne to čo som čakal. Ale nielen to, je to dielo plné toho, čo mi tu chýbalo 12 rokov ....

Ťažké elektronické zvuky, rave podmazy a sample, acid melódie, surový zvuk bicích dopĺňaný elektrickou gitarou v sprievode s vokálmi Keitha a Maxima ... The Prodigy sa KONEČNE vrátili k tomu, čo ich stvorilo a čo ich dostalo na vrchol všetkých mojich osobných hitparád.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je až neuveriteľné ako sa zhostili svojich počiatkov a to čo stvorili je až nadmieru dokonalé ...

Invaders Must Die - prvá skladba, ktorá je podľa mna istým ponímaním a melodramatickejšou prelomovkou k tomu, čo bolo ... basová linka ma zaviedla tam, kde ma chceli mať už pri počutí prvých tónov ... jednoduchý gitarový rif s typickým acid zvukom ... "we are the prodigy" ... a ťažké bicie, lámané rytmy v pomalšej nálade sú tým presným úvodom do albumu, ktorý povie to čo chcem počuť ... "invaders must die" ... ľahko stráviteľná, osobnostne dokonalá a neskutočne chytľavá ...

Omen - diabolský námet niečoho, čo určite dlho tkvelo v hlavách trojice z Británie. Niet sa čo čudovať, že práve túto skladbu vybrali ako pilotný singel ich návratu na elektro scénu. Už známy rave zvuk z prvých albumov (obdobný sampel použitý vo Voodoo People?!?) ma dostal do varu ... "the writings on the wall ... it's an omen" Maxim a Keith sú naozaj vo forme. Surový rytmus, striedanie ťažkých a ľahko ukľudňujúcich partov mi dodal adrenalín ... typický gradujúci záver plný mne extrémne lahodiacej elektroniky ... čo napísať ... len ... na toto som čakal, na toto!

SkryťVypnúť reklamu

Thunder - akoby z ničoho sa noriaci zvuk ... "I hear thunder, but there's no rain ... this type of thunder breaks walls and window paint" ... ťažký rytmus, ťažký ale príjemne drsne originálny. Už tretia skladba, ktorá mi dala čo-to ... to, čo som chcel vždy od Prodigy za tých 12 rokov aby pripravili a naservírovali bez nejakých okolkov priamo na hudobný tanier ... dezert? nie, pre mňa basa plná anglického čaju - konzervatívny a ten "iný" zvuk, ktorý rozpoznáte na míle.

Colours - bez úvodu, priamo do deja ... rýchly rytmus, vokály mnohým známe ... "Show your colours, bring your colours to the floor" ... nechcem zvoľňovať svoje nadšenie, ale táto skladba mi pripadla ako miernejší oddych po prvých troch ťažkotonážnych trackoch ... trefné ... i keď určite so mnou mnoho ľudí nesúhlasí, ale mne to pripomenulo x vecí, ktoré sa odohrávajú práve vo farbách ľahkosti a opozície ťažkosti ... nemediatívna, ale skvelá, pre mňa oddychová lámačka

SkryťVypnúť reklamu

Take Me To The Hospital - znovu rave sample, ktorými vedeli ako a prečo vo svojich skladbách dopĺňať to všetko ostatné dokonalé. Presamplovaný hlas a ťažký lámaný rytmus plný vokálov. Presne by som vedel, čo by sa stalo byť tak niekde sám na parkete a dakto by pustil túto vec ... ku koncu zničený z extáze dokonalosti britskej elektro muziky, by som sa nevládal hýbať ... padol by som pod ťarchou rytmu a stráviteľnosťou všetkého ... už dosť nevládzem tú krásu stráviť ...

Warrior Dance - už sa nehýbe len moja hlava, hýbem sa celý, stolička na ktorej sedím, dlho nevydrží ... tak ako ja nezvládnem len tak sedieť a písať túto svoju recenziu ... nie, nie, nie ... jemnejší rytmus plný vokálu a podmazov dotvárajúcich náladu presne len na jedno ... trsať, byť oným parketovým levom a cítiť ten rytmus pri 400W reproduktore ... táto skladba, tento rytmus, jej vokál ... chceš? nie? ... budeš prosiť aby Ti ju niekto pustil druhý krát. Dokonalosť vo svojom šate ...

SkryťVypnúť reklamu

Run With The Wolves - ťažký gitarový nástup by bez vokálov mohol predznamenávať zmenu už tak dokonalého návratu ... ale ... áno ... extrémne nepredvítateľná skladba. Plná hlasov tých dvoch ... Osobnostne krásne zladenie elektroniky a gitarového zvuku. Je to až nadmieru uveriteľné, že aj toto sú The Prodigy. Dámy a páni, takto sa robí elektronika ... skúste len na sekundu zavrieť oči a povedzte, že si pri tom nepredstavujete ich ... na scéne ako vám touto skladbou vyťahujú z pokožky ďalšie kvapky potu. "You run ... you run with the wolves"

Omen Reprise - ako názov naznačuje, skladba má čo-to dočinenia s Omen ... áno, ale tentokrát oddychovka v tónoch a náladách udávaná presne tak ako by sme chceli. Alebo nechceli? "It won't go away ... it's an omen". Presne tak, neodíde, len zjemní a dá nám možnosť si rýchlo zrekapitulovať to čo bolo a čo ma ešte čaká pri počúvaní tohoto albumu ... chcem, či nie, bolo to atmosfericky príjemné.

World's On Fire - začiatok pripomínajúci tie oné, počiatky kedy sa v skladbách opakoval ten istý sampel ... ale toto ... je to iné, prelínanie vokálov, ženského hlasu a toho presne nevtieravého syntetického piano zvuku. Našliapnuté na rýchlejši rytmus v spojení s náladovosťou a rýchlych zvratov je toto znova to, čo by ma presne dokázalo rozdrviť a čím by som sa dostával ďalej k tomu koncu, kedy by som už nevládal žasnúť nad dokonalosťou ... je to ono, znovu a znovu opakujúce sa ... priame, bez servítky a pre nás ... "Too close ... too close ... you're too close to the wire"

Piranha - vidím to tak, že si oddýchnem až keď to všetko dopočúvam a odoznejú posledné tóny poslednej skladby ... je to ďalšia z rady pre mňa stále nepochopiteľných a v aranžmá sústreďujúcich sa tónov a melódií ... nevedieť aké je to robiť elektroniku, tak som zmätený. Ale tým, že som bol, viem ... alebo si aspoň myslím, že toto je zvuk o zvuku a melódia pre melódiu, rytmus s rytmom v sebe skrývajúci hodnotný adrenalín plný vášne pre tú skladbu, pre tento žáner ... toto má byť elektro? áno, prosím, ešte ... ešte ... ešte chcem ...

Stand Up - ticho na záver? Nie, to nie ... alebo? Mediatívny úvod, retro melódia a rytmus ... čo to? má to byť vtip v ponímaní záveru? Človek by čakal všetko, ale nie asi filmovú melódiu pretínanú hutným a surovým rytmom ... ale na druhú stranu, podivné zvuky dotvárajúce skladbu mi v tomto momente dávajú vydýchnuť a začínam sa zamýšľať nad tým prečo alebo k čomu ... inštrumentálna skladba ... má navodiť atmosféru, alebo niečo povedať? Neviem ...

Viem ... áno, viem ... už som na to prišiel ... Chcem a púšťam si album znova ... záverečná melódia je istým zmyslom konečná, ale konečná znamená, že sa autobus obráti a ide späť na začiatok.

A ja sa v ňom veziem znovu ... a bude to ešte mnohkrát ... tento bus, tento album mi dal tak mnoho a to, čo mi tu chýbalo niekoľko rokov ... sú tu a ja som s nimi.

... ďakujem pánom z The Prodigy za tento kúsok, za 46 minút plných splnených očakávaní !
... ďakujem a vzdávam hold. Elektronika v plnej kráse, The Prodigy sú s5 a ja som pri tom !

Ďakujem a počúvam znova ...

Ján Kormoš

Ján Kormoš

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

... as wild as it's possible ... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu