V poslednej dobe diskusia o minimálnej mzde doslova graduje a môžem povedať, že ma doslova zarazila jedna veta z komentára s názvom „Kazisveti“:
„Komu by tu napadlo, že podstatne viac pracovných príležitostí sa vytvára u susedov napríklad aj preto, lebo Fico II dvíha odušu minimálnu mzdu - na Slovensku je to 43 percent priemernej, v ČR 36 percent - je na správnej stope“
Autor tohto komentára, Peter Shutz je dlhodobo známy tým, že sa dokáže vyjadrovať ku všetkému. Od politiky, cez ekonomiku, zvláda akúkoľvek odbornú tému, až po jadrovú fyziku a mágiu. Ak by to považoval za potrebné, vedel by okomentovať aj systémové fungovanie i vnútornú štruktúru tzv. „božskej častice“, ktorú naslovovzatí odborníci ešte len ledva objavili...
S mnohými komentármi tohto autora dokonca súhlasím a dávam mu za pravdu, problémom ale je, že vo svojom anti-Fico rauši mnohokrát zájde priďaleko a poriadne sa utne.
Tak, ako aj v tomto prípade. Z kontextu vytiahnuté štatistické percentá podielu minimálnych miezd na priemernej mzde, na prvý pohľad vyzerajú jasne a zdá sa, že má pán dvorný komentátor denníka SME pravdu. Lenže ju, ako mnohokrát v minulosti, nemá... Netvrdím, že klame, tvrdím, že zavádza, čo ale nerobí naschvál. Robí tak preto, že mu tie čísla pasujú do jeho neomylného pohľadu na svet a preto, že tejto problematike ani len zbla nerozumie.
Čo sa stane, keď čísla usadíme do reality
Minimálne mzdy v ČR a SR sú od 1. 1. 2015 takéto:
| ČR | SR |
min. mzda | 340 | 380 |
Ako vidíte, rozdiel je pri nominálnom porovnaní 40 eur v prospech Slovenska.
Priemerné mzdy v ČR a SR sú za 2Q 2015 takéto:
| ČR | SR |
Priemerná mzda | 970 | 877 |
Tu už máme rozdiel 93 eur v prospech českej republiky.
Zdroj údajov: štatistické úrady ČR a SR
Prepočet CZK/EUR: prepočítane a zaokrúhlené podľa kurzu NBS z 14. 9. 2015
Takže, v prvom rade, nie je možné len tak jednoducho a šmahom ruky porovnávať percentá, ktoré sú vypočítavané z rozdielnych priemerných miezd a ešte na tom stavať nejaké jednoznačné závery.
Druhým faktom, na ktorý p. Shutz akosi pozabudol, je rozdielna cenová úroveň v ČR a SR. Ak prepočítame minimálne mzdy cez paritu kúpnej sily (PPP- Power purchase parity), tak je česká minimálka nižšia len o veľmi málo, viď nasledujúci graf:
Dokonca aj v Estónsku, kde je ešte nižšia produktivita práce ako v Čechách majú oproti Slovensku minimálnu mzdu nominálne vyššiu o 10 Eur, hoci po prepočte cez PPP už sú na tom Estónci o niečo horšie.
A ak prepočítame cez PPP priemerné mzdy a tieto usadíme do kontextu s produktivitou práce, tak zistíme, že Slováci pracujú oproti našim bratom Čechom za naozaj mizerné peniaze – Slovensko sa v produktivite práce môže hrdiť viac ako 83% z priemeru EÚ a najvyšším rastom vo V4, pričom v Čechách je to len veľmi málo cez 72%. (zdroj: Eurostat)
| SR | 22 151 |
| ČR | 21 185 |
| MR | 21 399 |
| PL | 23 649 |
| SLO | 33 068 |
| EST | 21 020 |
Ročná priemerná mzda v roku 2014 v USD, prepočítaná cez PPP (zdroj OECD stat)
Ako vidno z uvedenej tabuľky, v Čechách, kde majú podstatne nižšiu produktivitu práce je priemerná mzda upravená cez PPP len o málo nižšia, ako u nás. čo je ale prekvapujúce, o dosť viac zarobia Poliaci. Najväčší šok, ale prichádza keď sa pozrieme na číslo pri Slovinsku, zarábajú podstatne viac a pritom ich produktivita je o niečo málo nižšia ako tá naša - 81,1%. (zdroj: Eurostat)
A keď už sme pri tom, pozrime sa na čisté priemerné mzdy podľa Eurostatu:
A to ešte p. Schutz nezobral do úvahy ďalší dôležitý ukazovateľ, ktorým je mzdový medián – čiže stredová mzda (polovica zamestnancov zarobí viac). V ČR je to na úrovni 821 eur a v SR 763 eur (rozdiel 58 eur). Z tohto jednoduchého porovnania vyplýva, že na Slovensku je podstatne viac slabšie platených zamestnancov, ako v ČR. Tento fakt si môžete overiť aj z dokumentov národných štatistických úradov s názvom „štruktúra miezd“.
Šokujúci rozdiel v platoch: Medzi najhoršie a najlepšie platenými Slovákmi je takýto
Aj napriek tomu, že v SR, tak ako v ČR poberá minimálnu mzdu približne rovnaké percento zo všetkých zamestnancov, tak v pásmach tesne pod a nad minimálkou sa pohybuje podstatne väčší podiel tých slovenských.
A teraz sa pozrime aj inde za hranice. Slovinsko som už spomínal v súvislosti s hrubou priemernou mzdou, ale viete o tom, že minimálna mzda je tam vládou určená vo výške 790.73 eur [sic!]? Áno, dobre čítate, v Slovinsku majú minimálnu mzdu vo viac ako dvojnásobnej výške oproti nám. Ako je možné, že Slovinská ekonomika neskolabovala a tamojšia miera nezamestnanosti nevystrelila k nebesiam? Podľa p. Shutza sa tak už dávno malo stať...
No, podľa mňa by mal p. Schutz urýchlene vycestovať do Slovinska a varovať ich pred strašnými následkami, ktoré im tam na zamestnanosti hrozia.
Najprv si ale povedzme, prečo si v Slovinsku môžu dovoliť tak vysokú minimálku a aj podstatne vyššiu priemernú mzdu. Lebo tam nepripustili, aby klesal podiel odmien zamestnancom a stúpal podiel ziskov kapitálu z tamojšieho HDP. Pozrite si nasledujúcu tabuľku, ktorá vychádza z údajov Eurostatu:
V Slovinsku si tieto čísla udržiavajú na zhruba takej úrovni, aká je bežná v západnej Európe. Zato Slovensko patrí medzi tie krajiny, kde podiel platov na HDP neustále klesá a podiel ziskov na HDP permanentne stúpa.
No, a nakoniec si dáme ešte jeden graf, ktorý hovorí o nákladoch práce zamestnávateľov, ktoré keď tiež prepočítame cez PPP, tak zistíme, že sme na chvoste OECD:
Všimnite si, kde sa nachádza Česká republika, Estónsko a kde sa nachádzajú krajiny s približne rovnakou produktivitou práce ako Slovensko (Slovinsko, Nový Zéland, Japonsko, Izrael, Kórea).
Nekonečná mantra o minimálnej mzde poškodzujúcej zamestnanosť
Tohtoročná správa z dielne OECD „Employment Outlook 2015“ sa v jednej zo svojich kapitol podrobne venuje minimálnej mzde.
Všetkým teoretikom odporúčam si túto správu dobre prečítať. Po prvé, preto, že OECD jednoznačne nemožno označiť ako „Labour friendly“ a po druhé, preto, že sa naozaj snaží nájsť v tejto zložitej problematike pravdu.
Najprv si pomôžem tabuľkou z tejto publikácie:
Ako z nej vyplýva, tak viacero vedeckých tímov pracovalo na analýze dosahov minimálnych miezd, pričom ako metaúdaje použili databázy veľkého množstva menších vedeckých prác v tejto oblasti.
Ako vidno z ich výsledkov, tak sa vo väčšine prípadov dopracovali k poznaniu, že minimálna mzda má buď nulové, alebo veľmi malé dosahy v tejto oblasti.
Len jedna z týchto prác našla väčšie vplyvy a aj keby sme zobrali práve ju ako jedinú relevantnú, tak je potrebné čítať aj tzv. „B“, ktoré sa spomína tak v správe OECD, ako i v tejto konkrétnej vedeckej práci. Dosah na výšku nezamestnanosti/zamestnanosti ma množstvo rôznych a podstatnejších premenných, ako produktivita, výskum a vývoj, modernizácia, kúpna sila, úroveň vzdelávania, zdravotná starostlivosť, motivácia, schopnosť ekonomiky prilákať a udržať si talenty, platobná disciplína, atď, atď, atď...
Minimálna mzda je nástrojom sociálnej ochrany nielen tých najslabšie platených, ale je aj nástrojom ochrany spoločnosti pred mzdovým dumpingom.
Je celkom zaujímavé sledovať, ako zamestnávatelia na celom svete protestujú proti cenovému dumpingu a vždy robia čo sa len dá, aby mu zabránili. Ale keď príde na platový dumping, tak im to úplne vyhovuje.
Ak sa inštitút minimálnej mzdy používa s rozumom, tak nemá podstatné negatívne vplyvy a aj tým je možné zabrániť ďalšími vhodnými opatreniami na podporu ekonomiky a spoločnosti, pričom primerané dvíhanie minimálnej mzdy podporuje ekonomiku cez zvyšovanie kúpyschopnosti obyvateľstva.
O tom, ako reálne zrušenie minimálnej mzdy v nedávnej minulosti neprinieslo absolútne nič pozitívneho si prečítajte TU.
