Prečítal som si rozhovor s partnerom firmy KPMG a doslova ma dvihli zo stoličky tvrdenia ohľadom rozširovania vyšších kolektívnych zmlúv.
Pravda pravdúca
Ale skôr ako prejdem k tejto téme, musím pána Vanča pochváliť za nasledovnú časť rozhovoru:
"Čo považujete za najväčší problém slovenského podnikateľského prostredia?"
„Absenciu dlhodobej stratégie, ktorá by sa nemenila každé štyri roky. A to nielen v podnikateľskom prostredí, ale prakticky v každej sfére, ktorá má vplyv na chod krajiny.“
"Hovoríte, že nám chýba kontinuita. Pravicová vláda spružnila napríklad Zákonník práce, ľavicová ho zase sprísnila a naopak."
„Bolo by veľmi užitočné pre Slovensko, keby vznikol medzi hlavnými politickými subjektami konsenzus. Teda dohoda na veciach, ktoré sú dlhodobo dobré pre krajinu. Že aspoň päť rokov nebudeme nič meniť"
Áno, s týmto môžem súhlasiť. Radikálne zmeny zákonov skoro každé štyri roky, bez toho aby existoval dlhodobý plán toho kam sa chceme dostať, nie je normálny stav. Stači sa pozrieť do zahraničia, ako to funguje tam. Keď dôjde na tému zákonníka práce, tak sa často spomína Dánsko a Rakúsko, pretože tam pred desiatkami rokov podstatne osekali tamojšie zákonníky práce.
Čo ale už ostalo v týchto prípadoch nedopovedané? Fakt, že tak ako v Rakúsku, tak aj v Dánsku tieto zmeny urobili po širokospektrálnej, celospoločenskej diskusii a na základe dlhodobých plánov. Na zmenách sa dohodli politici zo všetkých relevatných strán spolu tamojšími odbormi, ktoré s týmito dohodami súhlasili. Nikto z aktuálnych nástupcov vtedajších patrnerov diskusie tieto zmeny nespochybňuje a tamojšie zákony sa nemenia s každou zmenou orientácie vlády.
A ako je možné, že odbory v Dánsku a Rakúsku s týmito zmenami súhlasili, keď na Slovensku sú zásadne proti okresaniu zákonníka práce? Žeby to bolo z dôvodu antipodnikateľského a kryptokomunistického postoja slovenských odborov? Nie! V Dánsku a Rakúsku dostali tamojšie odbory za svoj súhlas so zmenami niečo naozaj významné. Postavenie odborov a význam kolektívneho vyjednávania boli zákonmi významne posilnené na tripartitnej, bipartitnej i podnikovej úrovni. V Rakúsku platia kolektívne zmluvy na viac ako 98 % zamestnancov a v Dánsku na viac ako 80 % zamestnancov. Aj napriek tomu, že sa o týchto krajinách hovorí ako o krajinách kde neexistuje minimálna mzda, tak toto tvrdenie je odtrhnuté od reality. V Rakúsku, ako i v Dánsku sa minimálne mzdy určujú na sektorovej úrovni, pričom napr. najnižšia sektorová minimálka v Rakúsku je 1200 eur.
Na Slovensku bola už viackrát zamestnávateľom ponúknuta možnosť diskutovať o zavedení sektorových minimáliek, lenže akosi o toto nie je záujem, hoci tento inštitút pekne funguje v Škandinávii, ktorou sa zvyknú často zamestnávatelia oháňať pri diskusiách o minimálnej mzde na Slovensku.
Na Slovensku pravica viackrát "spružnila" zákonník práce, pričom vždy to bolo bez konzultácií a bez súhlasu odborov a tieto zmeny išli ruku v ruke so zmenami iných zákonoch, ktoré oslabovali postavenie odborov i kolektívneho vyjednávania na Slovensku.
Prečo slovenskí politici nedokážu efektívne diskutovať a dohodnúť sa na základnom smerovaní spoločnosti a nielen v pracovnoprávnej oblasti je už asi len rečnícka otázka...
Hlúposť nad hlúposť
Pán Vančo v rozhovore povedal aj jednu významnú hlúposť a netrúfam si povedať, či v jeho prípade ide o neznalosť, alebo o zámer:
"Aj zahraničné obchodné komory protestovali proti sprísňovaniu Zákonníka práce či proti kolektívnym zmluvám vyššieho stupňa, ktoré sú automaticky záväzné v sektore pre všetky podniky."
„Záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa je anomália, ktorá nedáva zmysel. Nikto by nemal nariaďovať, ako to má byť v danom sektore. Keď sa chce niekto organizovať v odboroch, nech sa organizuje.“
1. KZVS sa na Slovensku nerozširujú na všetky podniky - rozširovanie je dosť zložité a aj v najideálnejšom prípade existuje dosť výnimiek, narozdiel od Rakúska, alebo Belgicka, kde sa rozširujú na všetky podniky v sektore bez výnimiek, v Dánsku je to tiež trochu zložitejšie, ale významne jednoduchšie ako u nás,
2. proti rozširovaniu KZVS na Slovensku protestovali o.i. rakúska, belgická, nemecká a dánska obchodná kamora, hoci u nich doma sa zmluvy rozširujú podstatne viac ako u nás, prečo neprotestujú aj doma? Lebo by ich tamojší politici i odbory veľmi rýchlo umravnili,
3. následky rozširovania kolektívnych zmlúv na Slovensku vyhodnotila Národná banka SR a vo svojom dokumente skonštatovala, že došlo k zvýšeniu mzdových nákladov u dovtedy nepokrytých zamestnávateľov o astronomické 1 %,
4. aj napriek tomu, že všetky zamestnávateľské zväzy ostro protestovali proti rozširovaniu, tak vo viacerých prípadoch príslušné zamestnávateľské zväzy samé požiadali o rozšírenie príslušných KZVS.
Mimochodom, viete o tom, že vo Francúzsku je len asi 7 % odborová organizovanosť a aj napriek tomu tam kolektívne zmluvy platia na viac ako 90 % zamestnancov? Pozrite si nasledujúcu tabuľku. Modrou je znazornená odborová organizovanosť zamestnancov a zelenou pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami.
Ak pán Vančo tvrdí, že podnikatelia vnímajú zmeny citlivo, tak je rovnako potrebné povedať, že nadmieru citlivo vnímajú zmeny aj zamestnanci, pričom zamestnanci budú vždy v pracovnom svete ťahať za kratší koniec, takže musia byť chránení buď dobrým zákonníkom práce, alebo fungujúcim inštitútom kolektívneho vyjednávania na sektorovej úrovni a silným postavením odborov na podnikovej, sektorovej i tripartitnej úrovni.
