Nie platy, ale firemná nenásytnosť stojí za raketovým rastom cien. Nová štúdia Antona Marcinčina, predstavená 17. júna 2025, odhaľuje, že tzv. greedflation – inflácia poháňaná chamtivosťou a nenásytnosťou – zohrala na Slovensku kľúčovú úlohu počas inflačného šoku rokov 2021–2023.
Zatiaľ čo politici a zamestnávatelia obviňovali rast miezd (mýtus mzdovej inflčnej špirály), realita je však opačná: zisky rástli rýchlejšie než ceny aj platy, najmä v energetike a potravinárstve. Podniky zdražovali nad rámec nákladov a využili krízu ako zámienku na maximalizáciu marží.
Reálne mzdy klesali, no zisky niektorých firiem vzrástli až o 1000 %. V roku 2021 tvorili zisky až 93 % inflácie HDP. Medzičasom sa počet ľudí ohrozených chudobou zvýšil o takmer 100-tisíc.
Podľa dát z NBS, Eurostatu a EÚ komisie:
V eurozóne až 45 % inflácie pochádzalo zo ziskov, mzdy spôsobili len 25 % z inflácie.
Na Slovensku dosiahli zisky priemerný podiel na inflácii až 67 % (2021-2023), pričom v roku 2021 to bolo až 93%.
Európska centrálna banka reagovala zvyšovaním úrokov – nástroj, ktorý tlmil dopyt, ale netrafil skutočný cieľ: nenažrané firmy.
Štát zlyhal – nezaviedol cenové stropy, ani zdanenie nadmerných ziskov. Firmy tak preniesli celú záťaž na bežných ľudí.
Záver: pracujúci nie sú problém, ale obeť. Zvyšovanie miezd nie je inflačné riziko, ale cesta k spravodlivosti. Je čas prestať šetriť na zamestnancoch a začať regulovať firemnú chamtivosť.
Viac si prečítajte tu:
THE PROFIT-PRICE SPIRAL IN FOOD AND ENERGY: ANALYSIS AND TOOLBOX TO FIGHT INFLATION
a tu:
RAST CIEN KVÔLI REKORDNÝM ZISKOM? POUČENIA ZO ŠOKOVEJ INFLÁCIE V EÚ NA PRÍPADE SLOVENSKA
