Keďže demagógie a propagandy nie je nikdy dosť, len pred pár dňami sa objavil komentár analytika inštitútu INESS a Missesovho neoliberálneho inštitútu ohľadom minimálnej mzdy s názvom „Prečo je nebezpečný salámový rast minimálnej mzdy?“ (SME.sk)
Ak odhliadneme od toho, že na otázku z titulky autor komentára v článku nedokázal konkrétne odpovedať, tak možno skonštatovať, že okrem opakovania známych neoliberálnych mantier a dogiem sme dočkali už len zavádzania a klamstiev.
Och tie zlé odbory!
„odborárom opäť vyšla stratégia prudko nastreliť a nadsadiť (410 eur) a potom sa neoficiálne tešiť z úspechu“ (Róbert Chovanculiak)
Odbory požadovali zvýšenie hrubej minimálnej mzdy z 380 eur na 410 eur, pričom táto požiadavka nebola takpovediac strelená od pása, ale aj socio-ekonomicky dobre zdôvodnená a so spočítanými dopadmi - čo bolo jasne odprezentované aj na tripartite. Dokonca, zamestnávatelia v istom momente rokovania na tripartite súhlasili so zvýšením minimálnej mzdy na 399 eur, čo neskôr urazenecky stiahli. Súhlasím, že niekomu sa takýto návrh zvýšenia min. mzdy nemusí páčiť, že poniektorí s tým nemusia súhlasiť, ale tvrdiť, že to bola prudko nastrelená a nadsadená požiadavka je hlúposť a človek, ktorý sa prezentuje ako zdatný ekonóm a analytik to musí veľmi dobre vedieť.
USA náš vzor a nikdy inak! (samozrejme, ak nám to pasuje)
„V každom prípade Slovensko nie je jediná krajina, kde sa rieši zvyšovanie minimálnej mzdy. V USA je momentálne ešte väčšia diskusia o jej zvyšovaní a to z aktuálnych 7,25 dolára za hodinu na ľavicovými politikmi vysnívaných 10,10 dolára.“ (Róbert Chovanculiak)
Ak odhliadneme od faktu, že si autor vybral na porovnávanie USA, krajinu, ktorá ma úplne odlišnú legislatívu, kultúru, zvyky i ekonomiku, tak jeho argumenty nesedia ani po odbornej stránke. Prečo si na porovnávanie nezobral iné ekonomiky? Čo takto Austráliu, Nový Zéland, Holandsko, Belgicko alebo Slovinsko v ktorých sa tiež často zvyšuje minimálna mzda, dokonca pravidelne a niekedy aj o omnoho viac percent ako u nás? Pretože takéto porovnanie by nepasovalo do jeho pohľadu na svet?
Ale poďme späť k USA, v prvom rade nejde "o ľavicovými politikmi vysnívaných" 10,10 dolára (na hodinu, pozn: autor), ako tvrdí analytik INESS, pretože tí najradikálnejší a nie len ľavičiari žiadajú sumu šplhajúcu sa až k 20 dolárom. 10,10 dolára je len akýsi kompromis, s ktorým súhlasia aj mnohí republikáni. Mimochodom, v USA určujú minimálnu mzdu politici, tak ako na Slovensku, čo INESS na Slovensku dlhodobo kritizuje, ale v tomto prípade im už akosi tento fakt nevadí.
Aj napriek tomu (alebo vďaka tomu?), že sa v USA minimálna mzda zvyšuje len „málo“ a iba raz za čas, tak USA patria ku špičke krajín v príjmovej nerovnosti (USA sú druhé po Singapure), pričom tam žijú milióny ľudí v extrémnej chudobe a aj ďalších niekoľko desiatok miliónov pracujúcich na plný úväzok je v USA odkázaných na charitu, potravinové lístky a sociálne dávky (sic!).
Diskusia na spôsob INESS, čiže, držte huby!
„V rámci USA sa dnes vedie prudká diskusia o náraste minimálnej mzdy o 37 percent za posledných šesť rokov. Na Slovensku však medzičasom narástla minimálna mzda v skoro identickej miere, teda o 34 percent. A pritom tento krok prešiel len symbolickou polemikou medzi odbormi a zamestnávateľskými zväzmi, ktorá mala už vopred jasného víťaza.“ (Róbert Chovanculiak)
Takže, v prvom rade, rozdiel v náraste o 34% na Slovensku, oproti 37% v USA je veľmi veľký, hlavne s ohľadom na nominálnu výšku minimálnej mzdy, alebo aj v prípade, ak sa tieto sumy a percentá prepočítajú cez paritu kúpnej sily.
Ďalšou skutočnosťou, ktorú analytik INESS nebral do úvahy, je fakt, že na Slovensku sme za posledných 25 rokov mali doslova rekordný rast produktivity (podstatne vyšší, ako v USA), pričom od roku 1989 bolo zatiaľ viac rokov, kedy sa Slovákom reálne mzdy prepadávali a nie zvyšovali. Za tie desaťročia bol vytvorený dostatočný vankúš (alebo skôr našuchorená perina), ktorá dokáže ešte stále pohltiť aj vyššie zvýšenie miezd. Nehovoriac o tom, že na Slovensku sú podstatne nižšie priemerne náklady práce ako v USA. Dokonca, ak sa náklady práce pri priemernej mzde prepočítajú cez paritu kúpnej sily, tak sme na treťom mieste od konca v OECD.
Symbolická diskusia ohľadom inštitútu minimálnej mzdy je na Slovensku zapríčinená aj tým, že sa produkujú takéto paškvily, ako hore uvedený a prelinkovaný komentár. Rovnako aj preto, že laická verejnosť je kŕmená štúdiami z dielne takých inštitúcií, ako je INESS, ktorých pozadie, poslanie a financovanie je nielen jasným znamením, aké správy a štúdie od nich budú vychádzať, ale i potvrdením známeho bonmotu „o vrtení psom“.
Podľa jedného známeho, uznávaného ekonóma a vysokoškolského pedagóga, ktorý si neželal byť v tomto článku menovaný:
„práce produkované INESSom sú nielen metodologický pochybné a ľahko spochybniteľné, ale aj ich celková úroveň je o niekoľko úrovni horšia, ako majú seminárky študentov zo Svätej Alžbety“.
Zlá, zlá, zlá minimálka!
"Proti takémuto radikálnemu zvyšovaniu minimálnej mzdy (v USA, pozn: autor) sa zdvihol odpor rôznych zainteresovaných osôb a skupín, medzi nimi aj ekonómov.“ (Róbert Chovanculiak)
Proti akémukoľvek zvyšovaniu minimálnej mzdy vždy protestovali a vždy budú protestovať mnohé zainteresované osoby, vrátane ekonómov, to ale neznamená, že proti tomu protestujú všetky zainteresované osoby a všetci ekonómovia, ani to, že by ich názor bol jediný správny a nevyvrátiteľný. Toto jednoducho nie je argument hodný argumentačne podkutého analytika, pretože aj za zvyšovanie minimálnej mzdy lobujú mnohé zainteresované osoby a aj mnohí ekonómovia. Napríklad v USA sú to aj viacerí miliardári, napr. Nick Hanauer ktorý tvrdí, že ak by sa v USA zdvihla minimálka na 15 dolárov, tak by to pomohlo nielen ľuďom, ale aj biznisu.
Nick Hanauer - Vidle přicházejí (preklad)
Nick Hanauer - Pitchforks are coming... (originál)
„Naše země se rychle stává méně kapitalistickou a více feudální společností. Pokud dramaticky nezměníme politiku, střední třída úplně zmizí a my se vrátíme do Francie pozdního 18. století. Těsně před revoluci.“ (Nick Hanauer)
Len tak mimochodom, federálne určená minimálna mzda v USA nie je mantrou. V dvoch štátoch únie je minimálka nižšia, v troch alebo štyroch (ak si dobre pamätám) nie je žiadna a v zbytku štátov únie (USA) je vyššia. Ale ani tu to nekončí, pretože vlastnú minimálnu mzdu, nad úroveň federálnej, alebo štátnej minimálky si môžu určiť aj samosprávy. Zaujímavosťou v tomto prípade je fakt, že v tých regiónoch, kde je minimálka vyššia ako federálna, je vyššia aj zamestnanosť a aj výkonnejšia ekonomika.
V mestách ako Seattle, San Francisco a Los Angeles sú minimálne mzdy dlhodobo najvyššie v USA, pričom tieto mestá patria medzi najrozvinutejšie a najviac sa rozvíjajúce regióny v USA, s nízkou nezamestnanosťou a veľmi silnou ekonomikou. Nemalo by to byť podľa INESS naopak? Dokonca tam , teraz v pokrízovom období najrýchlejšie rastie zamestnanosť. Len nedávno prijatý zákon v Seattli prinesie v najbližších rokoch postupné zvýšenie minimálky nad úroveň 15 eur, pričom v roku 2025 by to malo byť až 18,13 dolára. Podobne v meste Oakland pred nedávnom zdvihli minimálnu mzdu na 12,25 dolára (nárast o 36%) a po polroku si dali vypracovať analýzu dopadov tohto rozhodnutia. Na prekvapenie žiadna katastrofa, ale zníženie nezamestnanosti, zvýšenie zamestnanosti a príchod ďalších investorov, ktorých prilákal ekonomický boom podľa štúdie naštartovaný práve zvýšením minimálky.
Vysoká minimálka = vysoká nezamestnanosť!
„Konkrétne na Slovensku to (dvíhanie minimálnej mzdy, pozn: autor) znamená jednu z hlavných príčin dvojcifernej miery nezamestnanosti, teda jednu z najvyšších nezamestnaností v rámci EÚ.“ (Róbert Chovanculiak)
Toto tvrdenie je úplným nezmyslom. Pán analytik dokázal, že nerozumie (alebo zámerne klame?) zásadnému rozdielu medzi kauzalitou a koreláciou a taktiež mu nič nehovoria ani dva zo základných problémov ekonómie, ktorými sú klam kompozície/klam dekompozície a paribus ceteris. Na výšku nezamestnanosti v SR vplýva príliš veľa faktorov, takže tvrdenie analytika, nie že, možno označiť ako priodvážne, ale smelo ho možno nazvať bezočivým klamstvom.
Ako je to s vplyvom minimálnej mzdy na nezamestnanosť naozaj?
O tom, že či má existencia, resp. dvíhanie minimálnej mzdy vplyv na nezamestnanosť sa dlhodobo vedú spory. Keď odhliadneme od ideológií, tak nám ostáva už len obrátiť sa na vedecké práce a históriu.
Ak sa pozrieme na vedecké práce, tak tie dospievajú k dosť rozdielnym výsledkom. Od tých, ktoré tvrdia, že minimálka má priamy a silno nepriaznivý dopad na nezamestnanosť, až po tie, ktoré tvrdia pravý opak. Ale keď sa pozrieme na to, odkiaľ jednotlivé práce pochádzajú, tak drvivá väčšina tých, ktoré majú dokazovať negatívne dôsledky je z dielne takých inštitúcií, ako Missesov neoliberálny inštitút, alebo INESS, ktorých ciele a financovanie sú dostatočne jasné. Rovnako keď z okruhu tých relevantných vylúčime tie práce, ktoré pochádzajú z dielni odborových vedeckých tímov a inštitúcií napojených na „labor friendly“ nadácie a inštitúcie (ktorých závery považujem za objektívne a relevantné), tak nám ostanú nezávislé inštitúcie, ako OECD, svetová banka, MMF, CEPR, ILO špičkové svetové univerzity, atď.
Viac čítajte TU.
No, a z prác nezávislých inštitúcií jasne vyplýva, že existencia minimálnej mzdy, alebo jej dvíhanie buď nemá žiaden, alebo len minimálny vplyv na nezamestnanosť.
Podobne závery je možné vyvodiť aj z reality, nakoľko v roku 1993 bola v Británii zrušená minimálka a vôbec to neprinieslo nič pozitívne, okrem toho, že boli ľudia tlačení do nízkych miezd v dôsledku čoho zase klesala kúpyschopnosť a trpela britská ekonomika. Na zníženie nezamestnanosti, alebo zvýšenie produktivity zrušenie minimálky nemalo žiaden pozitívny vplyv (skôr naopak), hoci s týmto zámerom bol oficiálne tento krok robený. Napokon v Británii zvíťazil zdravý rozum, a v roku 1999 minimálku zaviedli znova, dokonca v prísnejšej forme ako fungovala do roku 1993 a aj britskí konzervatívci momentálne patria k jej tvrdým obhajcom.
O britskom pokuse so zrušením minimálky čítajte TU.
Ďalší argumentami podporený názor čítajte TU.
