Pred pár dňami vyšiel na Sme.sk komentár Michala Havrana s názvom „Stojíme medzi žobrákmi sveta a naťahujeme ruky“ v ktorom si autor nebral servítky pred ústa a poriadne naložil našim politikom v súvislosti s korupciou, oligarchiou, chudobou, životnou úrovňou a smerovaním Slovenska. Z textu je jasné, že tento jeho „manifest“ sa netýka len dnešnej vládnej strany, ale obžalúva celú politickú reprezentáciu Slovenska, minulú i súčasnú.
Škoda len, že tento komentár je pod pianom, pretože podľa názoru autora týchto riadkov, by si ho mali prečítať všetci obyvatelia Slovenska. Dúfajme, že sa čoskoro objaví na stránke www.jetotak.sk.
Už po prvom prečítaní mi bolo jasné, že toto šliapnutie na citlivé „kurie oko“ určite neostane bez odozvy. A dočkal som sa veľmi skoro, jedna z trafených husí hlasno "zagágala".
Náhodou som si vypočul reláciu RTVS (SRo) sobotné dialógy v ktorej sa minister vnútra Róbert Kaliňák dosť nejapne pustil do Michala Havrana a nabrýzgal naňho ako na malého chlapca.
Tu si vypočujte zmienenú reláciu
Nech už si myslíte o Michalovi Havranovi čokoľvek a keď aj s jeho komentárom nesúhlasíte, verím, že by ste dokázali argumentovať a nie osobne útočiť a zavádzať s hlúposťami, ako minister. Je smutné sa pozerať (počúvať), ako sa vrcholový politik a predstaviteľ tohto štátu dokáže „odkopať“ v priamom prenose.
Najprv minister Kaliňák splietal niečo o tom, že Havran by sa mal pozrieť za hranice. No, nech už je to ako chce, vyčítať Havranovi malú rozhľadenosť asi nebude celkom na mieste, keďže dosť veľkú časť svojho života prežil Michal Havran v zahraničí, kde študoval i pracoval.
Následne sa pustil do havranovej výčitky, že Slovensko nielen, že neláka imigrantov, ale ono dokonca neposkytuje ani len nádej pre množstvo vlastných občanov, ktorí musia odchádzať do zahraničia, aby uživili seba a svoje rodiny.
Kaliňákov argument o tom, či máme brániť občanom Slovenska odchádzať do zahraničia, keď sme za slobodu pohybu bojovali je síce riadne „odveci“, ale dokázal to ešte korunovať porovnávaním s Novým Zélandom. Áno, aj z Nového Zélandu odchádza veľké množstvo, hlavne mladých ľudí do zahraničia, lenže oni neodchádzajú preto, že musia, lebo ich doma nečaká nič dobrého, odchádzajú preto, že môžu, chcú a väčšina z nich sa následne domov vracia. Od nás mladí ľudia zväčša odchádzajú preto, že inak by ich tu čakala mizéria a nulové vyhliadky na budúcnosť. A už len tak podotýkam, len malá časť našich občanov, ktorí odídu, sa na Slovensko nakoniec vracia.
Ale my sa vráťme sa aj k tým imigrantom, hoci nie o nich je prioritne tento text.
Nie, imigrantov neodradzuje od snahy dostať sa k nám prísny imigračný postup našich orgánov, ako sa snažil vsugerovať minister Kaliňak poslucháčom v hore uvedenej relácií. V prvom rade ich odradzuje nízka životná úroveň, katastrofálna infraštruktúra a vysoká nezamestnanosť. Myslieť si, že v dnešnej dobe si imigranti nedokážu zistiť informácie o krajinách ktoré pripadajú do úvahy ako ich cieľová destinácia je hlúposť. V dobe smartphonov a free wifi spotov sa môžu spoľahnúť aj na viac ako len na „tam-tamy“. Nech už si informácie zháňajú akýmkoľvek spôsobom, prečo by mali smerovať do krajiny, ktorá ma dlhodobo jednu z najvyšších nezamestnanosti a jednu z najnižších životných úrovni v Európskej únii?
Prečo by mali prichádzať do krajiny, ktorá je skrz na skrz prežratá rakovinou korupcie, kamardšaftov a ktorej de facto vládne oligarchia? Myslíme si, že imigranti z Afriky a Ázie sú nejakí hlupáci padnutí na hlavu? Minister Kaliňák je hrdý, že k nám migranti nesmerujú. Bez ohľadu na to, aký je váš súkromný názor na príjmanie/nepríjmanie migratov, nemali by sme sa skôr hanbiť, že k nám nechcú prísť?
Úprimne, ak by ste si ako utečenec pozreli nasledujúci graf, kam by namierili vaše kroky? Na Slovensko, alebo viac na západ?
Ale vráťme sa od imigrantov späť k dianiu v našej spoločnosti. Nedávno vyšiel rozhovor s Milanom Lasicom, ktorý stále dokáže geniálne glosovať dianie na Slovensku a neraz ho popíše síce bolestivo, ale pravdivo. A v tomto rozhovore sa o Slovensku a obyvateľoch Slovenska vyjadril v tom zmysle, že dokážeme vydržať a prežiť všetko.
Prežili sme fašistov, nacistov, komunistov, mečiarizmus, dokážeme prežiť aj oligarchizmus. Stále len prežívame, ale nedokážeme žiť. Kedy už konečne občania tohto štátu pochopia, že žiadni politici za nás poriadok v tejto krajine neurobia. Poriadok tu bude, až to aktívne, nielen doma a po krčmách, bude požadovať väčšina obyvateľov. Vtedy, keď tu bude dostatok aktívnych ľudí, ktorí budú politikov kontrolovať, biť ich po ich kradmých prstoch a vyžadovať zmeny. Spoliehať sa len na politikov, že oni to vyriešia za nás je iluzórna utópia, nech už pochádzajú z akejkoľvek časti politického spektra. Je iluzórne očakávať, že ak odstavíme od moci súčasnú vládnu stranu, tak tu bude už všetko v poriadku, korupcia zmizne a nastane tu raj na zemi. Samozrejme, to nie je ani argument hovoriaci v prospech toho, aby sme tam súčasnú garnitúru ponechali. Na Slovensku musí vzniknúť dostatočne silná občianska spoločnosť a až potom sa dočkáme, že politici budú konať v záujme spoločnosti a nie v záujme svojom. A až potom budeme nie len prežívať, ale hlavne žiť...
PS: poprosím tých čitateľov, ktorý v mojom blogu vyčítali moje schvaľovanie/neschvaľovanie príchodu imigrantov k nám, aby namiesto návštevy fóra pod článkom radšej vyhľadali odbornú pomoc. Tento článok je o niečom celkom inom.
