Ďalším problémom je, že názory publikované v našich mainstreemových médiách, ktoré sú apriori proti zvyšovaniu minimálky sa dajú označiť skôr za ideologické "žvásty" bez akýchkoľvek podložených argumentov, a nie za prispevky, ktoré by prinášali hodnotné názory.
Proletári všetkých krajín straťte sa!
aktuality.sk / Proletári všetkých krajín straťte sa
Čistou ukážkou takéhoto blábolu je komentár Ronalda Ižipa, analytika TRIM broker, ktorý vidí komunizmus a Lenina asi aj keď si na večeru otvára konzervu kaviáru a pravé šampanské... Inak jeho komentár postráda akýkoľvek argument. Oháňa sa len na vode založenými pseudoargumentami a vystačí si s ideologickým evanielizatorstvom.
Minimálna mzda: načo plniť splnené?
sme.sk / Minimálna mzda: načo plniť splnené (piano)
iness.sk / Minimálna mzda: načo plniť splnené (celý text)
Tak trochu z iného súdka zdá sa byť komentár Róberta Chovanculiaka, analytika INESS a interného doktoranda ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Na nezainteresovaného človeka môže jeho text pôsobiť ako vyargumentovaný a podložený. Problémom je fakt, že pán doktorand vo svojich tvrdeniach klame, zavádza, odpútava pozornosť a straší.
Rozbor komentára Róberta Chovanculiaka
TU SI PREČÍTAJTE ROZBOR - ad: Minimálna mzda: načo plniť splnené - POLEBLOG.SK
Podporte:
Ak sa vám pozdáva tento blog, podporte ho kliknutím na karmu pod článkom. A ak sa vám páči môj rozbor komentára Róberta Chovanculiaka, podporte ho na vybrali.sme.sk
Prípadne si prečítajte moje staršie články v ktorých vyvraciam jeho predchádzajúce komentáre:
O tom, ako minimálna mzda likviduje ekonomiku a spôsobuje nezamestnanosť mladých
Čo je vlastne poslaním INESSu? Klamať, šíriť mantry a produkovať hlúposti?
| 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 |
Minimálna mzda (€) | 337,7 | 352 | 380 | 405 | 442 |
Index rastu minimálnej mzdy (%) | 103,21 | 104,23 | 107,95 | 106,58 | 109,14 |
Čistá minimálna mzda (€) | 292,48 | 304,84 | 339,09 | 355,01 | 378,57* |
Hranica chudoby (€) | 336,83 | 341 | 347 | 359,55 | 365,87 |
Podiel minimálnej na priemernej mzde | 40,98 | 41,03 | 43,04 | 44,46 | 46,46 |
Zdroj: KOZ / Poznámka: * - výška čistej mzdy pri aktuálnej odvodovej odpočítateľnej položke vo výške 380 €
Čo na záver povedať na margo našich novinárov a rôznych médiami podporovaných ekonomických analytikov a think tankov? Pomôžem si citátmi:
„Novinári vyhľadávajú jednoduché a jasné vyjadrenia. Ako protiváha insitným NEZESovským plánovačom zohrali think tanky pozitívnu úlohu, súčasnej ekonómii však väčšinou nerozumejú. Argumenty často nahrádzajú evanjelizátorským zápalom a ambíciami ovplyvňovať politiku. Obhajujú sa praktizovaním „politickej ekonómie“. Podľa jej rakúskeho variantu – na Slovensku najmä hayekovcov – na analýzu stačí prirodzený jazyk. Metódy tvrdých vied na ľudí neplatia, matematika a empíria sú zbytočné.“ (Martin Filko)
„Úroveň absolventov ekonómie je nízka. V kvalite univerzít sme ďaleko nielen za svetom, ale aj za susedmi.“ (Ľudovít Odór)
„Analytici z médií a think tankov prezentujú názory ako ekonomickú vedu. Nesúhlas s konkrétnymi opatreniami môže byť oprávnený, no erudovanosť kritikov často neznesie denné svetlo. Izolovanosť od svetového vývoja je obrovská. Namiesto ekonómie sa praktizuje kombinácia žurnalistiky, naivnej sociológie a anekdot z ekonomickej histórie.“ (Martin Filko)
“Jejich pozice je v rozporu se současným stavem ekonomického poznání. Měli by si to dostudovat, nebo přestat lhát.” (Ján Drahokoupil o názoroch INESS a INEKO ohľadom minimálnej mzdy)
“Ja ľuďom z týchto think-tankov nevyčítam, že majú vyhranené ideologické presvedčenie, ale to, že väčšina z nich nepozná aktuálny stav ekonomickej diskusie o problémoch, ku ktorým sa v médiách vyjadrujú. Je veľa príkladov, keď títo ekonómovia, považovaní za expertov, dávajú verejné odporúčania, ktoré zodpovedajú iba ich ideologickému presvedčeniu, nie však ekonomickému poznaniu.“ (Martin Filko)
„Majetok slovenských neoliberálnych politických think-tankov, ktoré si oficiálne nechávajú hovoriť až eufemisticky milo „občianske združenia“, predstavuje v každom jednotlivom prípade niekoľko desiatok miliónov korún. Aj tým sa odlišujú od skutočných mimovládnych organizácií, ktoré denno-denne bojujú o prežitie. Pripomeňme si v tejto súvislosti zásady naozajstných mimovládnych organizácií, ako Greenpeace alebo Priatelia Zeme, ktoré z princípu neprijímajú žiadne dotácie od štátu, politickej strany alebo priemyselnej spoločnosti. Iba v takejto praxi je záruka skutočnej nezávislosti. Na druhej strane sa nemôžeme čudovať, že kým takéto občianske združenia si môžu dovoliť nanajvýš zárobky neprevyšujúce priemernú mzdu, zamestnanci neoliberálnych inštitúcií poberajú zväčša niekoľko desaťtisícové platy.“ (Eduard Chmelár)
