reklama

O tom, prečo si zaslúžime zarábať málo a prečo má Machunka pravdu...

Pán Machunka dnes v relácii Z prvej ruky použil niekoľko argumentov, ktoré sa nedajú označiť inak ako klamstvo...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (44)

Viceprezident AZZZ SR v relácii Slovenského rozhlasu "Z prvej ruky" reagoval na argument ohľadom nepomeru medzi produktivitou práce a úrovňou miezd na Slovensku približne takto:

"treba si uvedomiť, že produktivita práce na Slovensku rástla nie kvôli tomu, že ľudia viac pracujú, ale preto, že zamestnávatelia viac investujú"

- zamestnávatelia investujú všade, tak u nás, ako aj v západnej Európe, pretože ak nebudú investovať, tak ich konkurencia zvalcuje,
- produktivita práce v Rakúsku a Nemecku aj napriek nemalým investíciám do automatizácie a robotizácie stagnuje/klesá (pomer k priemeru EÚ).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
zdroj: Eurostat
zdroj: Eurostat 

"kopáč kanálov v Gelnici má rovnakú produktivitu práce, ako mal v roku 1990"

- toto tiež nie je pravda, nakoľko:
1. produktivita kopáčov sa zvýšila zavádzaním mechanizácie,
2. produktivita kopáčov sa zvýšila obmedzením neefektivity a znížením počtu kopáčov.

Nepomer

Podporte:

Ak sa vám páči tento článok, podporte ho kliknutím na karmu pod ním a aj na vybrali.sme.sk

A na čo to pán viceprezident reagoval? Na fakt, že v roku 2015 sme na Slovensku mali produktivitu práce vo výške väčšej ako 84% priemeru EÚ a mzdy sa pohybujú len ledva vo výške 30% priemeru EÚ.

Tento nepomer sa nedá "ospravedlniť" tým, čo hovoril p. Machunka, pretože aj v Nemecku, aj v Rakúsku musia zamestnávatelia investovať a investície sú tam omnoho drahšie kvôli drahšej pracovnej sile, ako i kvôli vyšším cenám služieb, pozemkov, atď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rovnako aj v Nemecku a Rakúsku majú menej efektívne povolania, ako sú tí Machunkom spomínaní kopáči z Gelnice.

Nepomer medzi produktivitou práce a príjmami na Slovensku je zapríčinený neochotou zamestnávateľov spravodlivo platiť svojich zamestnancov a spravodlivo sa deliť so ziskom. Rovnako sú zapríčinené aj tým, že zamestnávatelia sa snažia tento nepomer ospravedlňovať aj takýmito demagogickými hlúposťami, ako predviedol viceprezident AZZZ.

Keď si všimnete na hore uvedenom grafe, tak od roku 2003 sa naša produktivita zvyšovala rýchlejšie ako v Čechách, alebo v Slovinsku a momentálne sme na tom, čo sa týka postkomunistických krajín najlepšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovensko vs. Slovinsko

V roku 2009 sme dobehli produktivitu Slovinska a začali sme ich predbiehať. Aj napriek tomu, že išlo o krízové roky a vtedajšia situácia značne poškodila Slovinské hospodárstvo (o dosť viac ako naše) sa rozhodli tamojší politici radikálne zvýšiť minimálnu mzdu, ako vidno na nasledujúcom grafe, skokové zvýšenie minimálky v Slovinsku bezkonkurenčne niekoľkonásobne prekonalo aj tie najvyššie zvýšenia u nás. 

zdroj: Eurostat
zdroj: Eurostat 

Dnes je minimálna mzda v Slovinsku skoro na úrovni priemernej mzdy na Slovensku a priemerná mzda v Slovinsku je cca. dvojnásobkom priemernej mzdy na Slovensku. Viceprezident AZZZ by mal ísť vysvetliť Slovincom, že svojich kopáčov kanálov strašne preplácajú...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozrime sa, aké sú rozdiely v mzdách.

zdroj: OECD
zdroj: OECD 

Samozrejme, pri vyššie uvedenom grafe musím hneď očakávať protiargument o vyšších životných nákladoch v spomínaných krajinách. Tak sa pozrime na graf, kde sú mzdy prepočítané cez PPP (parita kúpnej sily), tento prepočet vyrovnáva rozdiely v cenách.

zdroj: OECD
zdroj: OECD 

Ako vidno, aj napriek tomu, že máme vyššiu produktivitu práce ako Slovinci, tak máme podstatne nižšie mzdy. Máme cca. totožnú úroveň miezd ako Česi, hoci naša produktivita práce je o dosť vyššia.

Pozrime sa tiež na mzdové náklady zamestnávateľov.

zdroj: IFP
zdroj: IFP (zdroj: Martin Filko a spol.)

Ako vidno na obrázku, naše náklady práce v PPP sú tretie najnižšie v OECD, okrem Mexika a Čile sú všade vyššie.

A na nasledujúcom obrázku sú zobrazené mzdové náklady v nominálnej hodnote.

Obrázok blogu
(zdroj: www.elogistika.info)

Samozrejme, často sa zvykne spomínať vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku. Nie je síce malé, ale ani také vysoké, ako sa zvykne hovoriť.

zdroj: IFP, OECD
zdroj: IFP, OECD (zdroj: Martin Filko a spol.)

Ako vidno na grafe, Slovinci majú podstatne vyššie mzdy aj napriek tomu, že majú vyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce...

Ak sa nič nezmení na tom, ako to funguje doteraz, tak sa mzdami na priemer únie dostaneme vtedy, keď naša produktivita bude atakovať 200% priemeru EÚ - cca. za 100-200 rokov.

No, a nakoniec sa pozrime na to, akým pomerom sa delia zamestnávatelia so zamestnancami u nás a inde vo svete. Všimnite si hlavne Slovinsko...

Zdroj: Eurostat
Zdroj: Eurostat (zdroj: FB - Pracujúca chudoba)

Celkom na konci sa pokúsil p. Machunka ospravedlniť mizerné mzdy na Slovensku tvrdením, že na nízkych mzdách je postavená naša ekonomika a ešte dlho bude, pretože je to jediná podmienka nášho úspechu.

Aj v tomto prípade ide z jeho strany o zavádzanie. Pretože aj Slovinskí zamestnanci sú lacnejší, ako zamestnanci na západe, takže aj oni si ešte stále udržiavajú "výhodu" lacnej pracovnej sily, aj napriek tomu, že sú "dvojnásobne drahší" ako my...

V konečnom dôsledku ale dávam p. Machunkovi za pravdu v tom, že si vlastne ani nezaslúžime vyššie mzdy. Nezaslúžime si ich preto, že veríme takýmto drístom a nepýtame si viac!

Ján Košč

Ján Košč

Bloger 
  • Počet článkov:  107
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Ekonomicky analytik KOZ SR, spoluzakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba a zakladateľ Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. V tomto blogu prezentujem svoje osobné názory, ktoré nemusia byť totožné s oficiálnymi stanoviskami KOZ SR, OZ Pracujúca chudoba a ani Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu