Jej reakcia je nezmyselná vo viacerých ohľadoch, nie preto, že by zámerne klamala, ale práve preto, že tomu, o čom rozpráva, nerozumie ani trocha.
hn.blogy / Odborári, koho stranu obhajujete? SMER či zamestnancov?
Skôr, ako prejdem k veci, musím sa ospravedlniť za demagogickú titulku tohto môjho blogu. Samozrejme, neodolal som a pani poslankyni som odsmečoval jej hlúpu prihrávku. Ešte raz, ospravedlňujem sa.
Práca v nedeľu a vo sviatok
"Dnes je totiž príplatok vo výške 50% len na prácu vo sviatok, na prácu v nedeľu žiadny príplatok nie je. Sme presvedčení, že z pohľadu nároku na príplatok je práca v nedeľu a vo sviatok porovnateľná, preto navrhujeme zmenu tak, aby mali zamestnanci príplatok aj za prácu v nedeľu, aj za prácu vo sviatok, a to rovnako. V roku je 15 sviatkov a približne 50 nedieľ. Ak sa pri 15 sviatkoch sadzba zníži z 50% na 25% a zároveň sa pri 50 dňoch zavedie príplatok z 0 na 25%, tak málokto, s výnimkou odborárov, sa odváži tvrdiť, že to ide proti zamestnancom." (Kiššová)
Pani poslankyňa týmto len dokazuje, že tomu o čom rozpráva ani len trochu nerozumie a tak isto je vidno, že strana SaS svoje návrhy nekonzultovala nielen s odbormi, ale ani so žiadnymi odborníkmi, ktorí rozumejú pracovnému prostrediu.
Podporte
Ak sa vám páči tento článok, podporte ho kliknutím na karmu pod ním i na vybrali.sme.sk.
Podľa zisťovania ISPP (Trexima) bola v roku 2014:
- priemerná výška kompenzácie (príplatku) za prácu v nedeľu vo výške 41,6 %,
- priemerná výška kompenzácie (príplatku) za prácu vo sviatok vo výške 82,6 %.
Čiže z tohto faktu a návrhu SaS vyplýva, že ak by sa zákon zmenil, tak zamestnancom by sa v priemere znížil príplatok za nedeľu o 16,6 percentuálnych bodov a príplatok za sviatok by sa znížil v priemere o 57,6 percentuálnych bodov.
Našťastie by to až také jednoduché nebolo, pretože niekde sú príplatky súčasťou kolektívnych zmlúv a tam by sa zmenou zákona nezmenilo nič, nakoľko by platil výhodnejší stav z kolektívnej zmluvy - samozrejme len dočasu, kým by sa nevyjednávala KZ na ďalšie obdobie, kedy by sa zákonite výška príplatkov za sviatky a nedele dostala pod veľký tlak.
"z pohľadu nároku na príplatok je práca v nedeľu a vo sviatok porovnateľná, preto navrhujeme zmenu tak, aby mali zamestnanci príplatok aj za prácu v nedeľu, aj za prácu vo sviatok, a to rovnako." (Kiššová)
S týmto tvrdením poslankyne by sa dalo súhlasiť, keby tam nebolo niekoľko ALE:
- autor tohto blogu pracuje v nepretržitej prevádzke na zmeny už viac ako 23 rokov a zo svojich skúseností vie, že porovnávať bežnú nedeľu, napríklad s vianočnými, alebo veľkonočnými sviatkami len tak jednoducho nejde...,
- zamestnanec, ktorý pracuje v "bežnom" pracovnom režime (nerobí cez víkendy a sviatky), dostane za každý sviatok, ktorý pripadá na pracovný deň náhradu (príplatok?) v 100 % výške. Zamestnanec, ktorý pracuje aj cez sviatky, dostane podľa súčasného zákona plat za odpracovaný čas + 50% príplatok - čo je už dnes viac-menej diskriminačné, pretože z logiky veci, by tento príplatok mal byť vo výške 100 %. Strana SaS navrhuje znížiť tento príplatok na 25 %.
"Ak sa pri 15 sviatkoch sadzba zníži z 50% na 25% a zároveň sa pri 50 dňoch zavedie príplatok z 0 na 25%, tak málokto, s výnimkou odborárov, sa odváži tvrdiť, že to ide proti zamestnancom." (Kiššová)
Toto tvrdenie p. poslankyne je načisto nezmyselné. Pretože nikto zo zamestnancov neodrobí všetky nedele v roku, rovnako ako neodrobí všetky sviatky. Tento konštrukt, nejde brať vážne ani s ohľadom na reálnu výšku príplatkov, ktoré zamestnávatelia vyplácajú nad rámec zákona už dnes.
Čiže určite nie z "0 na 25%", ako tvrdíte, pani poslankyňa. Mali by ste sa stretnúť s odborníkmi a pekne si toto všetko zahrnúť do výpočtov a vyšlo by vám niečo takéto:
- malej skupine zamestnancov by mierne stúpli príplatky (cca. 2% zo všetkých zamestnancov),
- veľkej skupine zamestnancov by podstatne klesli príplatky (cca. 15% zo všetkých zamestnancov),
- pre ostatných by sa nič nezmenilo...
(toto je len hrubý odhad autora na základe štatistík ISPP a štatistického úradu, k tomuto návrhu neexistuje žiadna analýza z dielne SaS)
V konečnom dôsledku by na realizácii tohto "skvelého" nápadu nezarobili zamestnanci, ako tvrdí pani Kiššová a SaS, ale zamestnávatelia, ktorým by sa znížili mzdové náklady.
Odbory samozrejme nie sú proti zavedeniu príplatku za nedeľu, dokonca je ich dlhodobá požiadavka hovorí o 50 % výške, ale nemôžu akceptovať zavedenie tohto príplatku "výmenou" za zníženie príplatku za sviatok.
Minimálne mzdové nároky
"Paragraf 120, teda nariadené tabuľkové platy so 6 triedami nie sú uplatňované ani uplatňovateľné a tvoria zbytočnú administratívnu nepríjemnosť. Príklad, ktorý uvádza OZ KOVO (vedec s minimálnou mzdou) to len dokazuje. Je absurdné čo len uvažovať o tom, že by vedec alebo riadiaci pracovník v top manažmente mohol v praxi mať mzdu len 405 eur." (Kiššová)
Pani poslankyňa v tomto ohľade nepokryte klame. To, že niektorí zamestnávatelia neuplatňujú minimálne mzdové nároky podľa charakteristiky a náročnosti práce, neznamená, že tieto nie sú uplatniteľné, ale fakt, že títo zamestnávatelia si nevážia svojich zamestnancov a porušujú zákon. Áno, príklad vedca s minimálnou mzdou je síce pritiahnutý za vlasy, ale vo všeobecnosti sedí.
" Je absurdné čo len uvažovať o tom, že by vedec alebo riadiaci pracovník v top manažmente mohol v praxi mať mzdu len 405 eur." (Kiššová)
Toto som si tiež myslel, kým som si nepričítal nasledujúci inzerát:
Ale samozrejme, že minimálne mzdové nároky majú v prvom rade chrániť pred mzdovým a sociálnym dumpingom bežných zamestnancov, ktorí mnohokrát majú kvalifikáciu i skúsenosti, ale zamestnávateľmi sú tlačení do nízkych miezd nezodpovedajúcich pracovnej náplní ani náročnosti práce.
"Nemôže predsa napr. zvárač so štátnou skúškou, zamestnanec s odborným vzdelaním alebo predavačka s hmotnou zodpovednosťou zarábať rovnako ako zamestnanec pri upratovaní ulíc. Preto existuje tých 6 stupňov náročnosti. Chápte, "NÁROČNOSTI" práce." (Ján Šlauka, člen predsedníctva OZ KOVO)
Nie je to tak dávno, čo Inšpektorát práce zistil neuplatňovanie tohto paragrafu napr. u šičiek v Humennom, kde majsterky, ktoré riadili kolektív šičiek dostávali tú istú mzdu ako bežné šičky, čo je reálne uplatňovaný nezmysel.
Za týmto návrhom jednoznačne stojí snaha znižovať mzdy zamestnancov v priereze celej ekonomiky, teda nielen u tych najmenej platenych, ako v prípade poziadavky nezvysovať, resp. zrušiť minimálnu mzdu, ale pri požiadavke zrušiť minimálne mzdové nároky, ide o pokus vyvolať veľky tlak na znižovanie miezd ľuďom s vyššou kvalifikáciou.
Odbory a politika
"Ak sa ešte vrátim k jednému výroku pána Machynu z OZ KOVO, ktorou opäť odborári ako filiálka SMER-u vstupujú do politiky: „Politika sa má robiť pre to, aby sa zlepšila kvalita života čo najväčšiemu počtu ľudí. Ak sa má zlepšiť kvalita života len nejakému úzkemu počtu a len z liberálneho pohľadu, tak to dobré nie je.“, nedá mi nespomenúť, že úlohou odborov nie je chrániť SMER na večné časy a nikdy inak, ale zamestnancov. A nemali by chrániť len tých zamestnancov, ktorí prácu majú, ale aj tých, ktorí by ju radi mali, ale pre mnohé bariéry v podnikaní tú možnosť nemajú. Odboroví predáci si výmenou za sociálny zmier vydobyli od SMER-u výhody a práva pre seba, čoho výsledkom je kritika čohokoľvek len aby bola. Používajú na to zamestnancov, ktorí žiaľ z ich sociálneho zmieru nič nemajú." (Kiššová)
Tomuto blábolu naozaj nerozumiem...
Kde v tom, čo povedal p. Machyna, vidí pani poslankyňa ochranu Smeru? Nemajú sa náhodou odbory postaviť na stranu zamestnávateľov a liberálnych sociopatov, akých je v SaS dostatok? Nech pani poslankyňa Kiššova rýchlo beží napr. do Švédska upozorniť tamojších obyvateľov, že ich súčasný premiér zo sociálno-demokratickej strany bol predtým predsedom švédskych kováckych odborov a robí politiku, čo je neprípustné!!!
Nech mi pani Kiššová ukáže jediný príklad toho, ako sa niekto z KOZ, alebo z OZ KOVO tlači do politiky - aj keď podľa mňa by mali...
A nech sa pani Kiššová pozrie na to, ako a prečo niektoré odborové zväzy podpísali zmluvu so Smerom:
blog.sme / Politizácia odborov a všeobecné pokrytectvo politikov
Pani Kiššová, zobuďte sa zo svojho neoliberáneho sna a začnite vnímať realitu. Odbory neobhajujú Smer, ale svojich členov... A ak sa vám to nepáči, tak namiesto priblblých odkazov cez média a internet začnite diskutovať. Prečo ste pred podaním návrhov do NRSR neoslovili odborárov? Kašlali ste na legitímnych zástupcov zamestnancov a teraz sa vám nepáči, keď vaše návrhy kritizujú? Naučte sa už konečne diskutovať a neočakávať, že druhá strana sa k vašim návrhom postaví s otvorenou náručou, keď ich postavíte pred hotovú vec, bez možnosti vysvetliť svoj postoj. Ak nie, tak ich ihneď obviňujete zo zaujatosti a politizácie?
PS: toto nie je stanovisko OZ KOVO, ale len súkromný názor člena OZ KOVO.
