Prečo sa na Slovensku tento akčný deň práva na štrajk nestretol v podstate so žiadnou podstatnejšou reakciou?
Mohlo by sa zdať, že:
1. na Slovensku neexistuje potreba štrajkov a ľudia nie sú zvyknutí toto svoje právo používať,
2. na Slovensku neexistujú tlaky smerujúce k popieraniu a potieraniu tohto práva.
Áno, mohlo by sa zdať, že na Slovensku všetko funguje aj bez štrajkov a zamestnanci sa dokážu so svojim zamestnávateľom dohodnúť aj bez toho, aby štrajkovali. Pribúdajúci počet štrajkov, vyhlásených štrajkových pohotovostí a a čím ďalej - tým väčší problém uzatvárať vyššie alebo podnikové kolektívne zmluvy - to všetko však vypovedá o niečom inom.
Najväčšie protesty a štrajky zamestnancov od roku 1995:
1996 - štrajk zamestnancov činohry SND, kvôli odvolaniu šéfa činohry
1997 - štrajk zamestnancov bábkoveho divadla v BB, kvôli odvolaniu riaditeľa a proti zaradeniu divadla pod Ponitrianské kultúrne centrum
1997 - celoslovenský štrajk zamestnancov divadiel, kvôli preradeniu divadiel pod miestne kultúrne centrá
1997 - štrajk zamestnancov bratislavskej MHD
1997 - tri jednodňové štrajky zamestancov firmy XANDRA Crystal s.r.o. v Poltári, kvôli meškajúcim výplatám
1997 - štrajk zamestnancov SAD Svidník, kvôli neplneniu kolektívnej zmluvy a za zvýšenie miezd
1997 - šesťtýždňový štrajk zamestnancov konzervárne v Sabinove, kvôli nevyplateným mzdám
1998 - OZ KOVO sa pripojil k odporu a spoluorganizoval protesty proti autoritárskemu režimu HZDS a Vladimíra Mečiara
1999 - hodinový štrajk učiteľov kvôli zlej situácii v školstve a proti prepúšťaniu v školstve
2001 - dvojdňový štrajk zamestnancov obuvníckej firmy v Prievidzi, kvôli nevyplateným mzdám
2001 - tri jednodňové štrajky zamestnancov Nového Calexu v Zlatých Moravciach za vyriešenie problémov s ktorým sa borila firma formou vyhlásenia konkurzu
2003 - štrajkový maratón železničiarov proti rušeniu vlakov (neprávom zrušený predbežným rozhodnutím súdu)
2003 - 12-hodinový štrajk zamestnancov základných a stredných škôl
2003 - dvojdňový štrajk v Považskych strojárňach, kvôli krachu kolektívneho vyjednávania
2003 - celoslovenský hodinový štrajk (cca. 500 000 účastníkov) - požiadavky na zmiernenie dopadov chystaných reforiem v sociálnej a zdravotníckej oblasti
2004 - štrajk zamestnancov Pohronských strojárni v Hliníku nad Hronom, kvôli nevyplateným mzdám
2006 - štrajk zdravotníckych pracovníkov FNsP v Bratislave, kvôli nedohode o zvyšovaní platov a kvôli nesúhlasu s reformami v zdravotníctve - k štrajku sa neskôr pridalo ďalších 20 nemocníc po celom Slovensku (štrajk ukončený sporným predbežným rozhodnutím súdu)
2007 - hodinový výstražný štrajk v Myjavskej kovospracujúcej fabrike HDO SK s.r.o., za zvýšenie miezd - zamestnávateľ po tom, ako odbory vyhlásili časovo neobmedzený štrajk ustúpil
2007 - šesťdňový štrajk letových dispečerov za odvolanie riaditeľa, lepšie pracovné podmienky a dodržiavanie pravidiel bezpečnosti
2008 - štrajk zamestnancov Kromberg & Schubert s.r.o. v Kolárove za lepšie pracovné i platové podmienky
2010 - štrajk zamestnancov Yura Eltec Corporation v Rim. Sobote
2010 - sedemdňový štrajk zamestnancov textiliek KALI Agro a SLO.VI za vyššie mzdy
2010 - štrajk zamestnancov autobusovej dopravy
2011 - hodinový štrajk v Moldave nad Bodvou v Moldavskom recyklačnom podniky, kvôli nevyplateným mzdám
2011 - celoslovenské protesty proti okliešťovaniu pracovno-právnych kódexov
2011 - štrajk strojvodcov proti prepúšťaniu a rušeniu regionálnych vlakov
2011 - hodinový štrajk zamestnancov MHD v Prešove za vyššie mzdy
2011 - štrajk lekárov za vyššie mzdy (štrajk formou hromadných výpovedí)
2012 - vyhlásená štrajková pohotovosť počas kolektívneho vyjednávania v bratislavskom VW
2012 - protest prepustených šičiek z vranovskej firmy Slotex kvôli nevyplateným mzdám
2012-2014 -rôzne aktivity (napr: 2012, 2014) komory sestier a odborového zväzu za zvýšenie platov sestier
2013 - štrajk učiteľov
2014 - štrajková pohotovosť v PPS Group Detva
2014 - vyhlásená štrajková pohotovosť počas kolektívneho vyjednávania v bratislavskom VW
2014 - niekoľko štrajkov v Krupine (WAY Industries), kvôli nevyplateným peniazom a prepúšťaniu
2014 - protest zamestnancov SAV - financovanie vedy (Bratislava a Košice)
2014 - protest OZ KOVO v Košiciach na podporu kol. vyjednávania v U. S. Steel Košice i na odvetvovej úrovni
2014-2015 - niekoľko protestov a štrajkov vo Svidníckej odevnej firme I.C.A., kvôli nevyplateným mzdám a nevyhovujúcim prac. podmienkam
2015 - podpora novely zákonníka práce ohľadom agentúrneho zamestnávania (viac TU a TU)
2015 - štrajk justičných zamestnancov
2015 - štrajková pohotovosť zamestnancov zamestnávateľov združených vo zväze autobusovej dopravy na podporu kolektívneho vyjednávania (KZVS)
Ako vidno z tohto, aj tak určite neúplného zoznamu, na Slovensku sa predsa len zvykne štrajkovať, keď zamestnanci stratia trpezlivosť s prístupom zamestnávateľov alebo štátnych orgánov. A z faktu, že počet a frekvencia štrajkov a protestov každým rokom stúpa, jasne vyplýva dôležitosť tohto inštitútu.
Právo na štrajk na Slovensku nie je spochybňované?
Druhý, hore uvedený argument o tom, že právo na štrajk na Slovensku nie je spochybňované je tiež tak trochu mimo...
Poviete si, veď predsa patríme do civilizovaného sveta a nikto príčetný nemôže právo na štrajk obmedzovať, veď nepatríme do tretieho sveta. Áno, v mnohých krajinách Ázie i Afriky je právo na štrajk len akýsi nejasný pojem. V ďalších krajinách je štrajk oficiálne právom zamestnancov, ale reálne k nemu nikdy nedôjde, pretože autoritárske režimy niečo takéto nepripustia. Napríklad len toť za rohom EÚ v Turecku za posledný rok vláda zakázala päť chystaných štrajkov, vrátane na január naplánovaného generálneho štrajku.
Ale dobre, prejdime do civilizovaných krajín. V kanadskej provincii Saskatchewan v roku 2008 tamojší parlament zakázal pracovníkom verejného sektora štrajkovať. Tohto roku v januári definitívne rozhodol kanadský Najvyšší súd, že právo na štrajk je základným právom pracujúcich a predmetný zákaz zrušil.
Na Slovensku, aj napriek tomu, že právo na štrajk je garantované v Ústave a v zákone o kolektívnom vyjednávaní, tak je aj obmedzené. V prvom rade, na Slovensku nesmú štrajkovať (prerušiť prácu) sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov, čo je normálne a logické. V druhom rade, je právo na štrajk dosť prísne upravené v zákone o kolektívnom vyjednávaní a na vyhlásenie legálneho štrajku je potrebné splniť viacero prísnych podmienok. Prípadne vyhlásenie štrajku, ktorý by bol nelegálny, by mal za následok povinnosť zamestnancov uhradiť škodu (ušlý zisk a náklady na prerušenie práce). A účasť na nelegálnom štrajku sa považuje za absenciu.
Účasť na legálnom štrajku je legálnou prekážkou na strane zamestnanca z ktorej vyplýva nemožnosť zamestnávateľa považovať túto účasť za porušenie prac. disciplíny, pričom táto prekážka v práci je neplatená (v niektorých krajinách EÚ je platená) a zamestnancovi taktiež vzniká za každý deň štrajku povinnosť zaplatiť zdravotné odvody. Právo na štrajk je recipročne vyvážené právom zamestnávateľa vyhlásiť výluku.
Pokusy obmedziť právo na štrajk na Slovensku:
1997 - vedenie Dopravného podniku v Bratislave (DPB) sa snažilo po štrajku zamestnancov, keď tri dni v podstate vôbec nefungovala verejná doprava v Bratislave, iniciovať zmenu zákona o kolektívnom vyjednávaní v tom zmysle, že ak by došlo k ohrozeniu zabezpečenia prevádzky verejnej dopravy, tak by išlo automaticky o nelegálny štrajk - táto požiadavka našťastie neprešla, nakoľko by bola v rozpore s Ústavou, listinou ľudských práv i medzinárodnými zmluvami
2003 a 2006 - politický nátlak na súdnu moc vyprodukoval predbežné rozhodnutie súdu, ktorým bol zrušený prebiehajúci štrajk železničiarov v roku 2003 a štrajk zdravotníkov v roku 2006, aj napriek tom, že po dlhšom čase boli tieto predbežné opatrenia zrušené pre procesné pochybenia, podarilo sa takýmto bezprecednetným útokom na právo na štrajk tieto štrajky zadusiť - takéto pokusy sa aj neskôr opakovali, no už sa nepodarilo znova zmanipulovať súdnu moc - čo ale neznamená, že sa to nemôže v budúcnosti znova zopakovať
2012 - po štrajku lekárov v roku 2011 navrhli na ministerstve zdravotníctva (minister Uhliarik/KDH) obmedziť právo na štrajk zdravotníkov, nakoniec ale svoj návrh predkladateľ stiahol aj preto, že ho kritizovala Lekárska komora, Lekársky odborový zväz i množstvo poslancov - oi. aj Richard Raši
2013 - po štrajku lekárov v roku 2011 schválila vláda Róberta Fica a poslanci Smeru (vrátane Richarda Rašiho) zákon obmedzujúci právo na štrajk zdravotníckych pracovníkov
Toto sú len štyri najväčšie útoky voči právu na štrajk na Slovensku, množstvo menších, od spochybňovania, cez zastrašovanie, až po obmedzovanie sa dookola vracia v rôznych obmenách, pričom sa dnes na toto právo zamestnancov útočí skôr cez spochybňovanie odborového združovania a zmyslu kolektívneho vyjednávania ako takého.
18. február 2016
O rok bude znova Akčný deň práva na štrajk, pevne verím, že ho na Slovensku nejakou aktivitou podporí viac zamestnancov, ako tomu bolo tento rok.
