Vrtenie psom sa stáva normou a politickým folklórom
Nie, Čislák a zástupcovia nemocníc neklamú, naozaj takéto priemerne platy v slovenských nemocniciach sestry majú. čo ale v tomto prípade "taktne" obchádzajú?
1. ide o priemernú hrubú mzdu, čiže pred zdanením a zodvodnením mzdy,
2. uvádzanú hrubú priemernú mzdu nedosahuje cca. 60% sestier (prečo neuvedú medián?),
3. prečo zodpovední nepovedia akú časť z týchto príjmov tvorí nadčasová práca, keď všetci dobre vieme, že nadčasy v slovenskom zdravotníctve sú využívané nielen za hranicou zákona, ale i zdravého rozumu (unavený a demotivovaný zdravotnícky personál je slovenskou realitou),
4. prečo zodpovední nepovedia akú časť z týchto príjmov tvoria príplatky za nočné a poobedňajšie zmeny, za infekčnosť, a iné rizikové príplatky?
Prečo sa minister aj s predstaviteľmi nemocníc týmto účelovým zdôrazňovaním, vraj vysokých platov sestier, pokúšajú rozdúchať závisť medzi laickou verejnosťou? No jednoducho preto, že ťahajú za kratší koniec a žiadne iné argumenty nemajú. Chytajú sa slamky a občania tohto štátu by im na to skočiť nemali.
A prečo sa poukazovaním na platy snažia doslova zadusiť diskusiu o ďalších požiadavkách, ktoré sestry podávajúce výpovede majú?
Rovnako je doslova fascinujúca snaha vraziť klin medzi samotné sestry diskusiou o politizácii a účelovosti .
Nakoniec už len niekoľko zaujímavých informácií:
"Podľa štatistiky OECD pripadalo v roku 2013 na Slovensku na tisíc obyvateľov presne 5,8 zdravotnej sestry. Z 32 krajín sme jedenásti od konca, čiže na čele poslednej tretiny. Na porovnanie, v susednom Česku na tisíc ľudí evidovali 8 sestier, v Nemecku 13 a vo Švajčiarsku 17,4."
(Peter Javůrek)
"Seriózny vedecký výskum dokázal, že šanca pacienta na prežitie po operácii nezávisí len od výsledku operácie. Do veľkej miery závisí od počtu a kvalifikácie sestier, ktoré pacienta následne ošetrujú. V najprestížnejšom medicínskom časopise na svete – Lancet (link tu) bola minulý rok bola publikovaná veľká štúdia. Skúmala vplyv vzdelania sestier a počtu pacientov o ktorých sa stará jedna sestra na oddelení, na úmrtnosť po operáciách na chirurgických oddeleniach. Autori spolu analyzovali 439 800 hospitalizovaných pacientov v 300 nemocniciach v 9 európskych krajinách. Výsledky boli jednoznačné.
A teraz pozor. Úmrtnosť po operáciách stúpala o 7% pri každom náraste počtu pacientov na jednu sestru o jedného pacienta. Naopak úmrtnosť klesala o 6% pri každom náraste podielu sestier s vysokoškolským vzdelaním o 10%. Celkový rozdiel v úmrtnosti medzi nemocnicami, ktoré mali preťažené sestry s nižšou kvalifikáciou a tými ktoré sa starali o menší počet pacientov a mali vyššiu kvalifikáciu bol vyše 30%. Slovom tridsať percent! Inak povedané ak manažmenty zamestnali málo sestier s nižšou kvalifikáciou starostlivosť sa zhoršila do tej miery, že tretina pacietov zomrela zbytočne. Mimochodom, v tejto štúdii počet pacientov na 1 sestru na oddelení siahal od 5,2 pacienta v Nórsku po 12,7 pacienta v Španielsku (viď tabuľka). U nás je to tak 15."
(Tibor Hlavatý)
Mimochodom, túto tabuľku ste videli?
zdroj: ILO stat (Tomáš Meravý)
Pochádza z blogu Tomáša Meravého (liberálneho ekonóma), ktorý k tomu napísal nasledujúce:
"Ako vidíme, Slovensko má z vybraných štátov najväčší priemysel, ale najnižšiu celkovú zamestnanosť. Náš priemysel patrí v pomere k celej ekonomike k najväčším v EÚ. Jeho podiel na celkovej zamestnanosti je 23%, čím sa Slovensko zaraďuje na druhé miesto v EÚ hneď za Českou republikou. Náš problém spočíva v tom, že nevieme dostatočne dobre tvoriť pracovné miesta v iných odvetviach ako v priemysle. Veľmi problematický je aj náš verejný sektor. Počet zamestnancov vo verejnom sektore na Slovensku je nižší ako v ostatných troch štátoch. Lenže nie je verejný sektor ako verejný sektor. Slovensko má jasne viditeľnú prezamestnanosť v byrokraticko-represívnom aparáte (stĺpec nazvaný "Verejná správa"), ale výrazne zaostáva v sektoroch vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych služieb."
