Na toto všetko nemajú vplyv len tradície, zlý zdravotný systém a skoro nulová prevencia, ale aj životná realita o ktorej sa ako o rizikovom vplyve na našu populácii hovorí len málokedy.
Sme svetová jednotka. V úmrtnosti na srdcovo-cievne choroby
V poslednej dobe sa čoraz častejšie spomína, že musíme byť pracovne flexibilnejší, lebo si to vyžaduje ekonomika a podnikateľské prostredie.
Prejdime si ale fakty:
- máme najdlhší zákonný pracovný čas široko ďaleko /42,5 hodiny týždenne - § 91, ods. (5) ZP/, aj napriek tomu
- odrobíme najviac nadčasov v Európe, priemer na jedného zamestnanca je 176 hodín platených nadčasov ročne (samozrejme len tých oficiálne priznaných a narozdiel od Nemecka sa u nás do štatistiky nezapočítavajú neplatené nedčasy),
- práca v sobotu nám veľmi nejde, sme tesne pod priemerom EÚ; sobotu v práci trávi len každý štvrtý zamestnaný Slovák, čo ale máme dostatočne vyvážené tým, že
- patríme k špičke v Európe spolu s Holandskom a Írskom, čo sa týka práce v nedeľu; v nedeľu pracuje 19,3% zamestnaných Slovákov,
- čo s týka nočnej práce, tak v nej sme suverénne najlepší, v práci ponocuje každý šiesty zamestnaný Slovák, čo je nielen vysoko nad priemerom EU a aj rozdiel medzi nami a druhými Holanďanmi je doslova priepastný,
- rovnako dobrý sme aj čo sa týka práce v poobedňajších hodinách, tej sa zúčastňuje každý štvrtý zamestnaný Slovák, aj v tomto prípade sme na čele rebríčka EÚ,
- na Slovensku máme najvyšší rast produktivity práce, dostali sme sa už tesne nad 80% priemeru produktivity práce v EÚ, aj napriek tomu
- sme na siedmom mieste od konca v rebríčku čistého mediánu miezd zamestnancov v EÚ,
- vyššie mzdy majú aj krajiny s nižšou produktivitou práce ako my,
- aj napriek rastu reálnej mzdy nám pomaly klesá kúpyschopnosť,
- až 47% ľudí na Slovensku by nemalo problém pracovať na čierno.
(viac si prečítajte TU)
Ako vidíte z hore uvedených údajov pracovná flexibilita obyvateľov Slovenska je už dnes veľmi vysoká a aj na základe týchto oficiálnych štatistík patríme k najflexibilnejším národom vyspelého sveta.
A teraz sa vráťme k srdcovo-cievnym chorobám, ktoré sú tak rozšírené na Slovensku a položme si otázku. Ako sa na zdraví našej populácie odrazí požadovaná ešte vyššia flexibilita?
Práce na směny ohrožuje mozek, srdce i rozmnožování
Práca až tak nešľachtí: Nadčasy zabíjajú naše srdce
Skúste sa pravidelne stravovať, keď pracujete na zmeny, skúste pravidelne športovať, keď ťaháte more oficiálnych i neoficiálnych nadčasov, skúste hľadať vyváženie pracovných a rodinných povinností, keď na Slovensku zamestnávateľ neodpúšťa odpoveď "nie, neprídem". Skúste obmedziť stres, keď pomedzi prácu a rodinný život riešite kto bude s vašimi deťmi kým ste vy a vaša manželka v poobedňajšej a nočnej zmene. Skúste sa zdravo stravovať, keď za mizerné platy si môžete kúpiť predražené a nekvalitné potraviny, ktoré zaplavili náš trh.
Sú mizerné slovenské platy spravodlivé, alebo nie?
Nie, nechcem všetko zvaľovať na systém a povedať, že sme jeho obeťami. V mnohom si za náš zdravotný stav, status, ako aj za tie nekvalitné potraviny môžeme sami, lenže netreba zabúdať aj na hore uvedené fakty o doslova nadmernej pracovnej flexibilite.
V tejto súvislosti pripomínam taliansky prípad, kedy súd rozhodol, že zamestnávateľ je zodpovedný za infarkt zamestnanca, nakoľko ho nechal pracovať neúmerný počet nadčasov. Súd nariadil zamestnávateľovi zaplatiť rekordnú finančnú kompenzáciu pre pozostalú rodinu.
A úplne nakoniec spomeniem klesajúci trend počtu chorôb z povolania, ktorým sa Slovensko zvykne hrdiť. Srdcovo-cievne choroby ako také nie sú uznané ako choroby z povolania, čiže sa do tejto štatistiky ani nezapočítavajú.
Aj napriek tomu, že je empirický dokázané, že práca na zmeny spôsobuje vysoký krvný tlak a iné srdcovo-cievne ochorenia, tak nikdy tieto nebudú uznané ako choroba z povolania, pretože nie je možné dokázať, že ste ich práve vy získali v práci a nie vaším životným štýlom...
Druhou stránkou mince ohľadom chorôb z povolania je aj fakt, ktorý priblížil pred pár dňami jeden z vedúcich lekárov úradu verejného zdravotníctva v Slovenskom rozhlase. Za klesajúcim trendom počtu chorôb z povolania nie je ten dôvod, že by naše pracoviska boli zdravšie a že by produkovali menej na zdraví postihnutých zamestnancov. Za poklesom je "iba" strach zamestnancov tieto choroby nahlasovať, nakoľko ak je niekomu uznaná choroba z povolania, tak už svoju prácu nesmie vykonávať a na Slovensku sa nájde len málo zamestnávateľov, ktorý takémuto zamestnancovi nájdu inú vhodnú prácu.
