ale po 15 rokoch v politike odišiel aj z vedenia strany.
V liste určenom straníckym kolegom napísal okrem iného aj nasledovné:
„V politike som nepretržite 15 rokov, ničomu v mojom živote som sa nevenoval dlhšie. Bol som na rôznych zaujímavých pozíciách a dosiahol výsledky, ktoré Slovensku prospeli a prospievajú, najmä rovná daň, Volvo či lacná elektrina pre domácnosti. Najviac pre spoločnosť prospešný som bol na ministerstve hospodárstva a preto som aj v minuloročných voľbách mal ambíciu na rezorte pokračovať. To, žiaľ, nevydalo, tak ako ani eurovoľby pár mesiacov neskôr,“
A dodal:
„Našťastie mám z čoho žiť a preto nie som odkázaný na zašívanie sa v parlamentných laviciach,“.
Pri tejto príležitosti som oslovil viacerých odborníkov, ekonómov, politológova a analytikov s nasledujúcimi otázkami:
Ak hodnotíte prínos Richarda Sulíka v podnikaní a ekonomike Slovenska? Aká bola jeho najlepšia iniciatíva? Aká bola jeho najhoršia iniciatíva?
Lukáš Makovický, politológ (Rovaniemi - University of Lapland)
Ak by Richard Sulík nebol, spravil by to niekto iný, „veď skutočný slobodný trh problém vyrieši sám“. Za najlepšie jeho rozhodnutia považujem povalenie Hegerovej kriminálnej vlády. Pravidelné raňajky s Kočnerom, aby som mohol behom procesu o vražde Kuciaka pripomínať ľuďom že sú o Sulíkovi vo vláde ticho. A samozrejme Geissenovci v NR SR ako vysvetlenie plebsu ako sa robí ekonomika. A jeho najhoršia iniciatíva? Fiki Sulík.
Anton Marcinčin, ekonóm
Neviem ako v podnikaní, v ekonomickej politike skôr záporne. Pritiahol pozornosť k potrebe zvyšovať kvalitu podnikateľského prostredia. Zároveň však presadil daňovú reformu, ktorú považujem za negatívum.
Tomáš Profant, docent Ekonomickej univerzity
Jedným z najzaujímavejších prvkov vládnutia Richarda Sulíka bola skutočnosť, že zatiaľ čo bol schopný kvôli Eurovalu prispieť k pádu vlády, v Matovičovej a Hegerovej vláde sa dostal do etatistickej role riadenia hospodárstva a opustil radikálny neoliberalizmus. Slovensko tým nasledovalo mnohé ďalšie štáty a neoliberálna pravica definitívne poprela klasickú tézu minimálneho štátu. To na Slovensku neznamená obrat doľava, skôr ekonomické lavírovanie, ktorého významnou súčasťou je pomoc podnikateľom. Treba dodať, že to nie je úplná novinka. Spomeňme si na ANO Pavla Ruska.
Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií
Ideologicky neoliberál, resp. ordoliberál podľa nemeckého vzoru. Jeho svätým grálom zostáva rovná daň, ktorú za najlepšiu – zrejme inšpirovaný nemeckým profesorom Paulom Kirchhofom, ktorého Angela Merkelová pred voľbami v r. 2005 presadzovala za nemeckého ministra financií – propagoval vo svojej diplomovej práci. A ako skromne uviedol, bol hrdý, že sa stala podkladom pre Miklošovu reformu daní v r. 2004. Podmieňovaním revízie dlhovej brzdy daňovou brzdou fakticky sťažoval činnosť ARDALu a neumožnil jej predzásobiť sa v čase, keď boli úrokové sadzby nízke.
Politicky pravičiar, ktorý sa predstavoval ako politik presadzujúci záujmy podnikateľskej sféry. Tzv. podnikateľské kilečká, ktorým prikladal mimoriadnu dôležitosť, fakticky podnikateľské prostredie žiadnym zásadným spôsobom neurobili priaznivejším. Analýza tzv. lex korona vplyvu na podnikateľské prostredie nevyčíslila žiadne závratné pozitívne finančné dopady pre podnikateľskú sféru s výnimkou bankového sektora, ktorý profitoval zo zrušenia bankového odvodu.
Vychádzal z neoliberálnej predstavy o škodlivosti regulácie a kopíroval pokusy Európskej komisie pod hlavičkou Better Regulation: One in, two out (jeden nový zákon prijatý, dva zákony treba vyhlásiť za neplatné). V kovidovej kríze sa ako minister hospodárstva zvlášť neosvedčil (meškajúca pomoc MSP) a jeho odškodňovací zákon zapadol do zabudnutia.
Počas energetickej krízy možno aspoň pozitívne hodnotiť Memorandum MH SR a MF SR so SE, a.s. o stabilizácii cien elektrickej energie, hoci muselo prejsť revíziou..
Zrejme nemal predstavu o nevyhnutnosti transformácie podnikateľského sektora, lebo okrem podpory zahraničných investorov, kde sa z neoliberála zrazu stal advokátom štátnej pomoci (zákon o významných investíciách), nepresadil žiadne významnejšie kroky podporujúce zelenú transformáciu biznisu, transformáciu na priemysel 4.0, atď. O avantúrach ministra hospodárstva spojených so svetovou výstavou v Dubaji ani nehovoriac.
Pre svoje ideologické názory konkrétne odmietaním záchrannej pomoci v dlhovej kríze prostredníctvom eurovalu, povalil v r. 2011 Radičovej vládu. Odvtedy jeho skóre v tomto smere narástlo. Naposledy fakticky spôsobil pád Hegerovej vlády. Plne sa osvedčil ako nespoľahlivý partner do koaličnej vlády a nepredpokladám, že by s ním ešte niekto v budúcnosti ako koaličným partnerom počítal.
A nakoniec pripájam aj môj názor:
Ján Košč
Jeho prínos pre politiku, ale aj ekonomiku hodnotím negatívne. Do slovenskej politiky priniesol tie naškodlivejšie libertariánske a anarchokapitalistické teórie, ktoré boli v USA a západnej Európe populárne v 80. rokoch minulého storočia a ktoré sa reálne ukázali ako škodlivé. Rovnako hodnotím aj jeho prínos pre hospodárstvo, nakoľko ním presadzované teórie ničom a nikomu reálne nepomohli.
Ak sa predsa len niečo pozitívne na jeho činnosti nájde, tak to sú len rôzne antibyrokratické balíčky, ktoré mali za cieľ zjednodušiť podnikanie. To je však naozaj sakramentsky málo.
Ako úplne najhoršie opatrenie vnímam rovnú daň,, ktorú presadil ešte ako nepolitik a poradca ministra financií. Dopady rovnej dane poškodzujú Slovensko dodnes. Znížilo sa zdaňovanie firiem a bohatých, pričom súčasný daňový mix viac tlačí na zdaňovanie príjmov a spotreby obyvateľstva. Vďaka tejto „reforme“ sa doslova rozvrátil daňový a sociálny systém, ktorý dnes vykazuje viac problémov, ako funkčnosti. Sulík zároveň priniesol do politiky a verejnej debaty alarmizmus, ktorý ostrakizuje akékoľvek potrebné zmeny v daňovom systéme.
Našťastie sa mu nepodarilo presadiť tzv. daňový bonus, ktorý by definitívny rozbil sociálny systém a rozvrátil verejné financie, čo paradoxne kritizovali aj analytici INESS, hoci od založenia SaS vždy adorovali túto stranu ako tú s najlepším volebným programom – po grafickej stránke to asi aj bola pravda...
A samozrejme nemožno zabudnúť na jeho pokusy osekať Zákonník práce, ktoré sa mu čiastočne podarilo naplniť, napríklad zrušením rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ale našťastie neuspel s vyškrtnutím znakov závislej práce, čo by v podstate zrušilo Zákonník práce ako taký. Hoci zrušenie znakov závislej práce sľuboval Sulík a jeho SaS dlhé roky, nakoniec zistili, že to nemôžu urobiť, pretože ich existencia v našej legislatíve je súčasťou prístupovej zmluvy s EÚ.
