Prepustiť zamestnanca je u nás lacnejšie ako v západnej Európe
Podľa siete advokátskych kancelárií Deloitte Legal a ich štúdie International Dismissal Survey je prepúšťanie na Slovensku stále lacnejšie ako inde v Európe. Aj napriek tomu množstvo politikov a "analytikov" zvykne tvrdiť opak a práve náklady na prepúšťanie zamestnancov označujú za dôvod vysokej nezamestnanosti.

Poslanci Kaník a Mihál sa v rôznych diskusiách viackrát vyjadrili, že súčasný zákonník práce pre výšku odstupného a dĺžku výpovednej doby bráni najímať zamestnávateľom nových zamestnancov, pretože nevedia, či ich budú o pol roka, rok potrebovať.
Dovolím si zacitovať z môjho staršieho blogu:
"Dokonca, a to vie málokto, je súčasný zákonník práce ohľadom odstupného a výpovednej lehoty pri prepúšťaní zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa menej ako rok liberálnejší, ako zákonník prijatý počas Radičovej vlády. A pri prepúšťaní zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa menej ako 2 roky a dlhšie ako rok, sú súčasný zákonník a Mihálov zákonník v podstate totožné" zdroj
(Ak neveríte, preštudujte si súčasnýé znenie ZP a porovnajte ho so znením zákona z dielne exministra Mihála)
Problémom takisto je aj fakt, že množstvo ľudí má zmluvy na dobu určitú a po uplynutí platnosti zmluvy nie je potrebné vyplácať vôbec nič. O množstve vynútených živnostníkov a agentúrnych zamestnancov sa už radšej ani zmieňovať nebudem.
A ešte zacitujem status FB profilu Pracujúca chudoba:
"Nech už sa prosím slovenskí "analytici" k ničomu nevyjadrujú, lebo poväčšine sú to výreční idioti. Kde sú teraz tí mudrlanti, čo už desiatky rokov tvrdia, že nevýhodou Slovenska je pridrahé prepúšťanie? To isté tvrdil i minister práce zo strany SaS Jozef Mihál, ako aj celá SaS. Ako je teda možné, že prepúšťanie u nás patrí medzi najlacnejšie v EÚ, keď nás doteraz presviedčali o opaku? Prosíme všetkých týchto mudrlantov, aby sklapli a neotravovali vzduch svojou demagógiou."
Fakt, že reakcia na tieto informácie nemohla dlho počkať bol samozrejmosťou:
Demagógia č.1
TA3 / Prepúšťanie na Slovensku je pridrahé, firmy vinia zákonník práce a byrokraciu
Hmmmm, ani neviem ako reagovať...
Toto sa už ani nedá označiť len ako jednostranné informovanie a zavádzanie, dokonca aj slovo demagógia je len slabučký odvar.
V prvom rade ani sa len nenamáhali poskytnúť priestor na vyjadrenie sa druhej strane. Priestor samozrejme dostal zástupca slovenských zamestnávateľov, ale asi nikoho v TA3 ani len nenapadlo, že v tomto prípade by mal dostať slovo aj zástupca zamestnancov.
V druhom rade, tie čísla ktoré sú uvedené v reportáži pochádzajú síce tiež zo štúdie International Dismissal Survey, no len z tej časti, ktorá hovorí o prepúšťaní skúsených dlhoročných zamestnancov, ktorých prepúšťanie je v podstate zriedkavé. Najviac sú na Slovensku prepúšťaní, ak je to potrebné, tí zamestnanci, ktorý pracujú vo firme najkratšie a podľa tej istej štúdie pri týchto zamestnancoch patríme medzi najlacnejšie krajiny.
Tento fakt sa ale autori reportáže ani len nenamáhali spomenúť.
Rovnako, ako sa autor (alebo autori?) tejto reportáže ani neunúvali spomenúť taký nepodstatný fakt, že metodika zberu údajov počítala nielen so zákonnými nárokmi, ale aj s dobrovoľnými platbami zamestnávateľov, medzi ktoré patria aj tzv. zlaté padáky manažérov, odstupné vyplývajúce z pracovných zmlúv, alebo z kolektívnych zmlúv. Práve tieto dobrovoľne dohodnuté platby sú hlavne v prípade dlhoročných zamestnancov podstatne vyššie, ako určuje zákon.
V reportáži ma zaujala ešte jedna poznámka. Vraj aj odvodovo-daňové zaťaženie zvyšuje náklady na prepúšťanie na Slovensku. Hm... v tých ostatných krajinách, ktoré spomínali v reportáži sa odvody a dane neplatia? Ale platia a vo väčšine krajín EÚ sú dokonca vyššie ako na Slovensku, nehovoriac o tom, že v mnohých krajinách majú progresívny daňový systém, ktorý hlavne pri vyšších sumách jednorázovo vyplácaných odstupných odkrojí z takejto sumy podstatne väčší kus ako na Slovensku.
Minimálna mzda
konzervatívny výber / Sociálni partneri sa nedohodli na výške minimálnej mzdy na rok 2016
Keby tieto každoročné tančeky okolo výšky minimálnej mzdy neboli vážna vec, aj by som sa zasmial. Zamestnávatelia dlhé roky tvrdia, že zvyšovanie minimálnej mzdy je chyba a má za následok zvyšovanie nezamestnanosti.
Pritom realita a aj empirické štúdie dokazujú, že je to blud.
Prečítajte si môj starší blog na túto tému:
Minimálna mzda – skáza a katastrófa!
Mzdy na Slovensku sa dajú označiť dvoma slovami: mizerné a katastrófa.
Prečítajte si môj starší blog na túto tému:
Sú mizerné slovenské platy spravodlivé, alebo nie?
A tu je zrazu problém zvýšiť minimálnu mzdu zamestnancom, ktorí pracujú 40 hodín každý týždeň na sumu 410 eur mesačne v hrubom, tak, aby jej výška bola aspoň na úrovni hranice chudoby?

Kde to žijeme?
Demagógia č. 2
etrend / Nárast minimálnej mzdy v USA poškodil zamestnancov. Nahrádzajú ich stroje
Diskusia o zmysle a dôsledkoch zvyšovania minimálnej mzdy neprebieha len u nás a nie je náhoda, že články z USA na túto tému sa objavujú aj u nás. Problémom je, že u nás sa zväčša objavujú len takéto bláboly.

Nahradzovanie zamestnancov strojmi a robotmi je kontinuálny jav, ktorý prebieha všade, bez ohľadu na existenciu, alebo zvyšovanie minimálnej mzdy. Prebieha aj v tých štátoch kde nemajú zavedený inštitút minimálnej mzdy. Zamestnávatelia, ktorí sa vyhrážajú tým, že nahradia zamestnancov strojom po tom ako sa navýši minimálna mzda by to urobili tak, či tak. Samozrejme, aj toto nahradzovanie má svoje limity, pretože napríklad pracovníkov reštaurácií, ktorí sú v článku spomínaní, nie je také jednoduché nahradiť strojmi. Niektoré reťazce to už skúšali, ale po nasadení automatov došlo k poklesu obratu. Ľudia aj napriek tomu, že zväčša nemajú problém s pokrokom, majú predsa len radšej, keď ich obslúži človek a nie stroj.
No, a nakoniec, nie je možné diskusiu o minimálnej mzde obmedzovať len na reťazce s rýchlym občerstvením a na základe toho robiť závery. Kde je diskusia o chudobe? Kde je diskusia o slušnom živote? A kde je diskusia o spoločnosti a pokroku?
Volkswagen a 10 ďalších firiem má štátu doplatiť daň, spolu za 26 miliónov eur
dennikN / Volkswagen a 10 ďalších firiem má štátu doplatiť daň, spolu za 26 miliónov eur

O tom, že firmy odlievajú do ďaňových rajov množstva peňazí a nepriznávajú skutočne dosiahnutý zisk sa rozprávajú legendy, teraz sa tieto reči aspoň sčasti potvrdili a doslova fascinujúci je aj fakt, že medzi ne patrí aj Volkswagen Slovensko, firma, ktorá sa chváli svojou spoločenskou zodpovednosťou.
Deje sa tak aj napriek tomu, že Slovensko patrí medzi krajiny s nižšími korporátnymi ďaňami v Európe, ktoré dokonca nie sú ani progresívne,, čo je v západnej Európe doslova bežné. Deje sa tak aj napriek tomu, že mnohí investori dostali dlhoročné daňové prázdniny a dostali aj inú štátnu pomoc.
Budeme to aj naďalej tolerovať?
Automobilka Jaguar Land Rover príde na Slovensko
sme.sk / Automobilka Jaguar Land Rover príde na Slovensko
Pre mnohých ľudí na Slovensku ide o dobrú správu. Iný názor ma však p. Sirota, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov:
HNonline.sk - Povedzme to nahlas: Slovákom sa nechce robiť
"Automobilka Land Rover zvažuje príchod na Slovensko, chce zamestnať až 8000 ľudí.“ Takto (a podobne) znelo množstvo titulkov v novinách za posledný mesiac. Príchod Land Roveru do regiónu Nitry by bola nepochybne dobrá správa. Faktom však je, že táto firma by 8000 Slovákov v tomto okrese zamestnať nedokázala. Nedokázal by to Land Rover, nedokázala by to s vysokou pravdepodobnosťou žiadna výrobná firma. Toľko voľných ľudí by totiž v tomto okrese nenašla. A nielen to. Nenašla by ich ani v okolí. Ak by potrebovala skutočne zamestnať 8000 ľudí, s vysokou pravdepodobnosťou by sa nezaobišla bez Srbov, Rumunov či Bulharov. Dôvod? Slovákom sa spravidla nechce za prácou sťahovať či cestovať. Radšej budú sedieť „doma na zadku“ a poberať sociálne dávky."

Možno sa mýlim, ale pán Sirota asi nemá ani tak strach o to, či sa Jaguaru / Land Roveru podarí zohnať na Slovensku dosť zamestnancov, skôr má strach, že príchod tejto firmy odláka množstvo zamestnancov personálnym agentúram patriacim jemu samému.
Inak, počuli ste prečo si vybrali zástupcovia firmy Slovensko? Podľa ich vyjadrenia pre dobru polohu, dostatok kvalifikovaných zamestnancov a nízke dane. Áno dobre čítate, dostatok kvalifikovaných zamestnancov a nízke dane. Naši zamestnávatelia síce tvrdia, že na Slovensku je nedostatok kvalifikovaných zamestnancov a privysoké dane. Jaguar / Land Rover má na tieto tvrdenia zjavne iný názor.
Snáď tento zamestnávateľ konečne rozhýbe stagnujúci slovenský trh práce a konečne sa pohne cena práce vyššie - tam kam patrí...
Skutočný dôvod prečo je na Slovensku nedostatok kvalifikovaných zamestnancov
Sú mizerné slovenské platy spravodlivé, alebo nie?
Rezort práce: Sprísnenie agentúrneho zamestnávania bolo správne
sme.sk / Rezort práce: Sprísnenie agentúrneho zamestnávania bolo správne
Hoci ministerstvo práce vyjadruje spokojnosť je možné povedať, že dodržiavanie zákona je u mnohých agentúr doslova trístne.
Pisateľ tohto blogu má informácie o personálnej agentúre, ktorá svojim zamestnancom neposkytuje ani len zákonom určenú dovolenku a svojim zamestnancom neplatí ani rizikové príplatky, hoci pracujú na rizikových pracoviskách, čo je tiež porušením zákona. Aj napriek týmto hrubým porušeniam zákonov aj naďalej podniká a deformuje podnikateľské prostredie, nakoľko svojimi cenami doslova likviduje slušnejšiu konkurenciu. Vďaka tomu, že nedodržiava zákon má nižšie náklady a toto svoje postavenie doslova zneužíva.
Náprava takýchto tiežpodnikateľov je možná len dvoma spôsobmi a pri oboch musia pomôcť zamestnanci takejto agentúry, pretože bez ich výpovedí nie je možné nič z týchto praktík dokázať. Prvým spôsobom je nahlásenie na Inšpektorát práce a druhým spôsobom je podanie individuálnej žaloby na súd.

Mimochodom, počuli ste o tom, že sprísnenie pravidiel agentúrneho zamestnávanie prinieslo zníženie počtu agentúrnych zamestnancov? Vraj na túto zákonnú úpravu doplatilo množstvo zamestnancov agentúr. Nebudem sa hádať a argumentovať číslami počtu nezamestnaných a počtu zamestnancov agentúr. Spomeniem však informácie o tom, že celkom dosť slovenských zamestnávateľov prestáva až v takej miere využívať služby agentúr dočasného zamestnávania, ale namiesto toho zamestnancom týchto agentúr ponúkajú sami pracovné zmluvy. V takomto prípade je jasné, že počet zamestnancov agentúr klesá, ale na druhej strane to neznamená, že títo ľudia o prácu prišli - v drvivej väčšine prípadov si práve naopak polepšia(li).
Nízke mzdy vs. nízke ceny
Ak sa na Slovensku niekto ozve s tým, že tu máme nízke mzdy, tak ho mnohí "všeznalkovia" začnú kameňovať dvoma pseudoargumentami. Prvým je vraj nízka produktivita práce. To, že naše mzdy nezodpovedajú ani len tej vraj nízkej produktivite už títo ľudia ponechávajú bokom.
Druhým pseudoargumentom je tvrdenie, že na Slovensku máme nižšie ceny. Tento argument je tiež mimo misu, nakoľko, ak prepočítame a porovnáme mzdy v rôznych krajinách cez paritu kúpnej sily, tak sme na tom žiaľ veľmi zle.

Podľa empirických štúdií dávajú obyvatelia Slovenska najväčšiu časť svojich príjmov na potraviny a tak sa pozrime na to, ako sme na tom s cenami a kvalitou potravín:
hnonline / Rovnaká značka, iné zloženie. Tak sa líšia Rakúsko a Slovensko
aktuálne.cz / Potraviny v Česku jsou dražší než v Německu, tvrdí komora
Ako vidíte, nízke mzdy neznamenajú automaticky nižšie ceny. Mnohé potraviny sú u nás drahšie, hoci obsahujú menej kvalitné a lacnejšie suroviny. Dokonca aj na Slovensku existujú regionálne rozdiely v cenách potravín a určite neprekvapí, že najdrahšie potraviny na Slovensku sú na východnom Slovenku, kde je najnižšia priemerná mzda na Slovensku.