Žiješ mimo Bratislavy? Stačí ti nižšia mzda!

Dokonca tento návrh bol už aj predmetom medzirezortného pripomienkového konania na vláde, počas vlády Ivety Radičovej, kedy ho podali ministri Mihál a Mikloš. Aj vtedy sa argumentovalo tým, že to pomôže zamestnanosti, pretože zamestnávatelia budú môcť zamestnať viac ľudí a ľudia v chudobných regiónoch o takto slabo platenú prácu budú mať záujem, nakoľko v týchto regiónoch sú nižšie náklady na život.

(zdroj: m.smedata.sk)

Rovnaké argumenty sa objavili aj pri učiteľskom štrajku, kedy niektorí bratislavskí učitelia tvrdili (a stále tvrdia), že je potrebné inak platiť učiteľa v Bratislave a inak učiteľa v Snine, Košiciach, alebo v Dobšinej, pretože učitelia v týchto regiónoch majú podstatne nižšie náklady na život.

Nižšie náklady na život

S hlavným argumentom, hovoriacim o tom, že ľudia v regiónoch majú nižšie náklady na život nemôžem ani len náhodou súhlasiť.

Ľudia v chudobnejších regiónoch nemajú nižšie náklady na život, majú nižšie mzdy a tak sa musia chovať racionálne, primerane možnostiam a držať sa jedného starého slovenského porekadla.

"prikrývaj sa iba takou perinou, na akú máš"

Keďže najvyššie príjmy na Slovensku sú práve na Západnom Slovensku a v Bratislave, tak to na prvý pohľad aj tak vyzerá, že tam majú aj vyššie výdavky. Keď sa na to pozrieme čisto len v rovine nominálnych výdavkov, tak majú producenti týchto tvrdení pravdu. Lenže ako vo všetkom, ono to nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. V Bratislave sú vyššie výdavky práve preto, že sú tam vyššie platy a ľudia si môžu tým pádom dovoliť viac míňať.

Čo hovoria štúdie?

Podľa Poštovej banky je najviac rodín, ktoré majú problémy platiť bežné výdavky práve v regiónoch a nie v Bratislave, ktorá je vraj nákladnejšia na život.

(zdroj: Poštová banka)

Podľa OECD a Eurostatu máme na Slovensku jeden z najmenších podielov platov na HDP, ale na druhu stranu jeden z najvyšších podielov ziskov na HDP.

Podľa OECD, Eurostatu a MMF máme na Slovensku najväčšie regionálne rozdiely v Európe.

Podľa štúdie Allianz Global Wealth Report sme na tom na Slovensku veľmi zle, čo sa týka čistých finančných aktív a pomeru zadĺženosti priemerného Slováka vzhľadom k hrubým finančným aktívam. Škoda, že táto štúdia nie je "rozbitá" na regióny Slovenska.

Podľa ďalšej štúdie patríme k najchudobnejším v EÚ, nakoľko naše domácnosti vlastnia majetok v hodnote menšej ako 40% z ročne vyprodukovaného HDP. Sme na tom horšie ako Bulhari, Maďari, Chorváti i Česi.

(zdroj: Unicredit bank)

Aj v tomto prípade je škoda, že neexistuje štúdia, ktorá by tieto hodnoty rozmenila na drobné (po regiónoch).

Ale vráťme sa späť k tvrdeniu, že život v regiónoch je menej nákladný. Nižšie príjmy v regiónoch majú za následok horšiu kvalitu života a životnej úrovne. Ľudia sa musia uskromňovať, nakupovať lacnejšie, menej kvalitné potraviny a iný tovar i služby. Aj keby chceli žiť plnohodnotnejšie, chodiť napr. za kultúrou, tak nemajú takú možnosť, pretože si to nemôžu dovoliť.

Samozrejme, netvrdím a nikdy som netvrdil, že bratislavčanom je sveta žiť a oni sú za vodou. Život v každom regióne má svoje za a proti a nedá sa len tak jednoducho porovnávať a už vôbec nie na základe príjmu.

Regionálne rozdiely boli a vždy budú. Sú normálne v každej fungujúcej ekonomike. Len tie naše sú príliš veľké a nezodpovedajúce ekonomickej realite. Nevolám po rovnostárstve, ale po rovnaķých príležitostiach.

A čo sa týka nízkych miezd v chudobnejších regiónoch, tak mnohokrát ide o ťažkú schizofréniu poniektorých zamestnávateľov a začarovaný kruh. Ako argument proti zvyšovaniu miezd mnohí používajú vysokú nezamestnanosť a tvrdenie, že na tieto pracovné miesta čaká horda nezamestnaných, ktorí sú ochotní robiť aj za menej. Na druhú stranu, tí istí plačú, že ich tovary a služby nemá kto kupovať. Obyvateľstvo s nízkymi mzdami nikdy nebude mať financie na služby a tým pádom trpí terciálna sféra ekonomiky v týchto regiónoch, ktorá nedokáže vytvárať ďalšie pracovné príležitosti.

Trochu štatistiky

Ale poďme od štúdií a tvrdení k suchým číslám štatistiky. Najrelevantnejší údaj je percentuálny údaj - koľko percent z príjmu resp. výdavkov dáme na nevyhnutné každodenné potreby: na zúžený spotrebný kôš - potraviny, bývanie, zdravotníctvo, školstvo a dopravu.

V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené čísla získane od štatistického úradu a vlastné prepočty, ktoré mi poskytol PhDr. Jozef Balica z OZ KOVO.

Ako vidno z prvej tabuľky, aj napriek tomu, že priemerný obyvateľ košického a prešovského kraja dá na potraviny v priemere menej peňazí v nominálnej hodnote, tak pokiaľ ide o podiel z príjmu, alebo z výdavkov, tak obyvateľ východných regiónov dá na potraviny viac, ako priemerný obyvateľ bratislavského kraja. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že potraviny na východe Slovenska sú drahšie ako v Bratislave a okolí.

Aj napriek tomu, že podľa cien nehnuteľnosti v Bratislave by mali byť výdavky bratislavčanov vyššie, tak štatistika hovorí niečo iné. Výdavky obyvateľov Košického kraja na bývanie, hoci sú nominálne nižšie, tak pokiaľ ide o percento z príjmu, alebo výdavku sú vyššie. A prečo sú ceny nehnuteľnosti v Bratislave a okolí také vysoké? Nie preto, že by tam boli vysoké náklady na život, ale preto, že tam majú ľudia vyššie mzdy... Cenu nehnuteľnosti určuje trhový mechanizmus, ponuka a dopyt.

V prípade výdavkov na dopravu sú podiely výdavkov priemerného obyvateľa prešovského kraja o niečo nižšie ako v prípade obyvateľa bratislavského kraja a podiely výdavkov priemerného obyvateľa košického kraja o niečo vyššie ako v prípade obyvateľa bratislavského kraja.

Výdavky na vzdelávanie obyvateľov košického kraja sú percentuálne podstatne vyššie, ako výdaje obyvateľa bratislavského kraja a výdaje obyvateľov prešovského kraja sú percentuálne nižšie, ako výdaje obyvateľa bratislavského kraja.

Podielovo vyššie výdavky zo zúženého spotrebného koša majú Bratislavčania len na výdavky na zdravie, čo ale súvisí s tým, čo som spomínal v úvode. Východniari sa prikrývajú len takou perinou, ako majú a výdavky na zdravie sú žiaľ presne tie, na ktorých výrazne šetria.

Keď si spočítame doteraz uvedené výdavky za celý spotrebný kôš, tak zistíme, že obyvatelia východu SR dávajú podielovo na tovary a služby zo zúženého spotrebného koša viac, ako obyvatelia bratislavského kraja.

Vo svojich výpočtoch som sa zameral len na Východné Slovensko, ale veľmi podobné to bude aj v ďalších mimobratislavských krajoch a ak by sa zo štatistického úradu dali vytiahnúť údaje za jednotlivé okresy, tak by sme určite nakoniec došli k ešte omnoho hrozivejším číslám.

Problémom je, že ľuďom v regiónoch, po zaplatení bežných výdavkov ostáva v priemere menej peňazí na iné výdavky nominálne, ale i pomerovo. Koľko by zostalo tým najchudobnejším, ak by došlo k zavedeniu regionálnych minimáliek?

Naozaj sa žije lacno v chudobných regiónoch? Naozaj je návrh zaviesť regionálne minimálne mzdy dobrý nápad? Určite nie...

Už pri dnešnej úrovni minimálnej mzdy nemajú mnohí nezamestnaní záujem pracovať a tí čo pracovať chceli, sú buď v Bratislave, alebo v zahraničí, kde zarábajú podstatne viac. Zámer zaviesť regionálne určované minimálky a riešiť veľké regionálne rozdiely tým, že tieto budeme ešte zvyšovať je úplne chorý!

V celej Európe nie je jediná krajina, kde by bola určovaná minimálna mzda na základe regionálnych rozdielov. V 22 krajinách je určovaná na národnej úrovni. V 8 krajinách je určovaná na sektorovej úrovni a vo Švédsku je toto rozhodnutie ponechané na podnikové kolektívne a pracovné zmluvy.

(zdroj: KPMG)