Mnohé z návrhov, ktoré obsahuje dokument Návrh na ozdravenie verejných financií sú dobré, niektoré diskutabilné, no nájdu sa aj vyložené nezmysly.
Povenujem sa dvom, ktoré považujem za úplne nezmyselné, ktoré buď vôbec nepomôžu, alebo naopak napáchajú viac škôd, ako úžitku.
Zrušenie jedného štátneho sviatku
Tento návrh vychádza z dvoch hlavných argumentov. Prvým je, že počas sviatkov nám klesá HDP z toho dôvodu, že sa v ten deň nevyvíja hospodárska činnosť. A druhým je, že máme priveľa štátnych sviatkov.
Ak sa na tento návrh a jeho základné myšlienkové nastavenie pozrieme komplexne, tak autori nám hovoria, že Slováci pracujú málo a v záujme ozdravenia verejných financií by mali pracovať viac. Takýto pohľad na realitu je príliš technokratický a excelovský, ktorý vôbec nepočíta s tým, že spoločnosť sa nechová podľa ekonomických poučiek a ľudia ani zďaleka nie sú Homo oeconomicus, ako poniektorí ekonómovia stále tvrdia.
Tak sa najprv pozrime na graf, ktorý porovnáva kumulatívne zákonnú výmeru dovolenky a počet štátnych sviatkov.
Ako vidno na obrázku, Slovensko nepatrí medzi rekordérov v tejto oblasti, zároveň však treba povedať, že ani medzi prištipkárov. Ak by sme aj zrušili jeden zo štátnych sviatkov, nijako zásadne by sme sa neposunuli. A taktiež treba pripomenúť, že v grafe uvedená výmera dovolenky je základná zákonná výmera, vo väčšine krajín západnej Európy majú zamestnanci v sektorových kolektívnych zmluvách dohodnutých viac dní dovolenky. Ak by sme započítali aj tie, tak sa v grafe posunieme zásadnejšie k nižším priečkam.
Tento stav potvrdzujú aj ďalšie grafy, ktoré hovoria o tom, koľko reálne odpracujú zamestnanci v SR v porovnaní so zamestnancami v iných krajinách.
Tu len pripomínam, že najviac v EÚ pracujeme v noci a patríme medzi rekordérov v práci na zmeny, takže ak si dáme naše umiestnenie v predchádzajúcich dvoch grafoch do kontextu s týmito faktami, tak sa dá povedať, že sme príliš vysoko v oboch porovnaniach.
Z akéhokoľvek pohľadu sa na túto problematiku pozrieme, tak nijako zásadne sa nevymykáme priemeru odpracovaných hodín. A tu treba taktiež povedať, že na Slovensku máme dosť zásadný problém s vykazovaním reálne odpracovaných hodín. O neplatených a nikde neevidovaných odpracovaných hodinách a nadčasoch by mnohé zamestnankyne a zamestnanci vedeli rozprávať naozaj zaujímavé príbehy.
Nehovoriac o tom, že na Slovensku sa v podstate veľmi málo využívajú skratené úväzky, čo sa zvykne "ospravedlňovať" nežičlivou legislatívou, no realita je skôr taká, že na Slovensku sú mizerné platené aj plné úväzky. Ale to je asi už iná téma.
Ak sa však pozrieme na súvislosť medzi odpracovanými hodinami a vyprodukovaným bohatstvom (HDP), tak zistíme, že krajiny s menej odpracovanými hodinami majú zväčšia vyššie HDP a naopak, krajiny s rekordnými odpracovanými hodinami majú zväčša nízke HDP. Samozrejme, nejde o kauzalitu, pretože tak na výšku HDP (Írsko potvrdí), ako aj na odpracované hodiny (Mexiko potvrdí) vplýva omnoho viac faktorov, tento vzťah (koreláciu) by sme však mali brať do úvahy. Hlavne však treba povedať, že množstvo výskumov z celého sveta potvrdzuje, že ak chceme zvyšovať produktivitu práce, alebo bohatstvo národov, tak cesta nevedie cez viac práce a viac odpracovaných hodín, ale práve naopak, cez menej práce a menej odpracovaných hodín.
Na celom svete momentálne prebiehajú zmeny v pracovnom čase, kedy sa už nielen diskutuje o skracovaní pracovného času, ale už prebiehajú aj mnohé zmeny, ktoré sa dajú zhrnúť do mierne zavádzajúceho slovného spojenia "štvordňový pracovný týždeň" - v skutočnosti, tam kde to myslia vážne sa skracuje základný pracovný čas zo 40 hodín týždenne na 32 (30) hodín týždenne.
V tomto kontexte je návrh, ktorý reálne navýši odpracované hodiny slovenských zamestnancov úplne nemiestny a idúci proti týmto nezastaviteľným trendom.
Rovnako je nezmyselnosť tohto návrhu možné demonštrovať ďalšou štatistikou, tentoraz z dielne Eurofoundu.
Na Slovensku máme podľa tejto štatistiky úplne najhoršie pracovné prostredie v EÚ. Pracujeme rekordne na zmeny a nočné, dožívame sa nízkeho veku dožitia v zdraví, dožívame sa relatívne nízkeho veku dožitia, umierame rekordne na kardiovaskulárne, onkologické a respiračné ochorenia. A v tejto realite niekto príčetný (sic!) navrhne na riešenie ozdravenia verejných financií viac práce. Fakt gratulujem.
Viac o zlom pracovnom prostredí v SR si prečítajte TU a TU.
Mimochodom, asi tretina zamestnancov pracuje aj počas sviatkov a za svoju prácu dostávajú k mzde príplatok najmenej vo výške 100 %. Tí čo nepracujú dostávajú náhradu mzdy vo výške 100%. Takže, ak by sa tento návrh zrealizoval, tak príjem všetkých zamestnancov za tento deň by reálne klesol, čo by prinieslo pokles spotreby. Tvrdenie, že by po zrušení štátneho sviatku stúplo HDP je dosť diskutabilné, pretože mnohé výskumy dokazujú, že predlžovanie pracovného času v konečnom dôsledku prináša pokles produktivity. Osobne si trúfam tvrdiť, že by nárast HDP bol minimálny, alebo nulový, pretože firmy, ktoré ťahajú našu ekonomiku pracujú aj počas štátnych sviatkov a víkendov.
Autori tohto návrhu neuvádzajú presne ako má zrušenie jedného sviatku pomôcť ozdraviť verejné financie. Ich myšlienkové pochody sa dajú z návrhu vycítiť, no osobne som presvedčený, že takéto opatrenie by nikomu a ničomu nepomohlo, naopak, poškodilo by slovenských zamestnancov.
Viac informácií, ako zvyšovať produktivitu práce a životnú úroveň popri znižovaní odpracovaných hodín nájdete TU.
Zvýšenie cestovného vo vlakoch o 15 % ročne
Tento návrh má viac slabín, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Dekády na Slovensku zažívame zdražovanie a osekávanie verejnej dopravy. Scenár je viac-menej stále rovnaký. Zvyšovanie cestovného je zväčša následok poklesu počtu cestujúcich alebo zdražovania vstupov. Po zvýšení cestovného pravidelne dochádza k poklesu cestujúcich, čo ma znova dôsledok, buď v znižovaní frekvencie, alebo rušení spojov, prípadne znova vo zvyšovaní cestovného. Taký neustály bludný kruh.
V súvislosti s klimatickou zmenou a potrebou zelených riešení sa ako o dôležitom aspekte potrebných zmien hovorí o rozvoji verejnej dopravy. Dokonca tak z plánu obnovy, ako aj fondu spravodlivej transformácie sa investuje (bude investovať) do verejnej dopravy. A tu príde z vládnych kruhov návrh na zvýšenie cien verejnej dopravy? Z tých istých vládnych kruhov, ktoré vyzdvihujú plán obnovy a fond spravodlivej transformácie?
Aký bude dôsledok? Niekto očakáva niečo iné, ako presadnutie cestujúcich z verejnej dopravy do prostriedkov individuálnej dopravy?
To dokedy budeme opakovať tie isté riešenia, ktoré doteraz nikdy nefungovali? Čo takto začať myslieť revolučne a pouvažovať o zásadnom znižovaní cien verejnej dopravy? Ja viem, to nejako nevychádza v tých exceloch...
Lenže, ako hovorí nobelista Angus Deaton: "Fixácia na peniaze a fungovanie trhov nezaručuje blahobyt". Tak ani to, čo vychádza v exceloch a teóriách nezaručuje, že to nebude mať nechcené negatívne dôsledky. Zvyšovanie cestovného ich však určite bude mať omnoho viac, ako tých "pozitívnych".
