Vznik satelitov
14. marec 1939 - Slovenský snem vyhlasuje samostatnosť po tom ako Jozef Tiso na pozvanie navštívil v Berlíne Hitlera a ten ho postavil pred ultimátum. Pár dni pred tým podobnú ponuku od rakúskeho sprostredkovateľa odmietol predseda slovenskej vlády Karol Sidor. Slovensko v tej dobe malo už autonómiu v rámci oklieštenej Československej republiky.
9. apríl 1940 - Nemecké vojská obsadili neutrálne Dánsko, nakoľko potrebovali predmostie k obsadeniu Nórska a následnému zásobovaniu nemeckej armády v Nórsku. Malá dánska armáda vzdorovala len veľmi krátko a dánskej vláde a kráľovi neostalo nič iné ako uznať porážku. Dánsky minister zahraničných veci Erik Scavenius bol postavený Hitlerom pred dve možnosti, buď bude Dánsko spolupracovať s Nemeckom a Nemci Dánom ponechajú nezávislosť, alebo sa Dánsko stane protektorátom ako Čechy.
Politika
Totalitárne praktiky Tisa a jeho rodnej strany sa začali prejavovať už skôr ako došlo k rozbitiu Československa. K obmedzovaniu činnosti politických strán došlo už počas autonómie a nie až po vyhláseni samostatnosti Slovenského štátu. Podľa nemeckého vzoru, hoci v tej dobe neexistoval žiaden nátlak z nemeckej strany k takémuto konaniu, boli v roku 1938 zlúčené všetky politické strany na Slovensku do "Hlinkovej slovenskej ľudovej strany - Strany slovenskej národnej jednoty (HSĽS - SSNJ)", samozrejme okrem komunistov a sociálnych demokratov - tieto strany boli zakázané. Okrem toho na Slovensku fungovali už len fašistické strany nemeckej a maďarskej menšiny.
Dáni aj napriek spolupráci s Nemeckom významne neobmedzili dánsky politický systém, aj naďalej fungovali politické strany, parlament a demokratické inštitúcie. 10 apríla sa pod vedením vtedajšieho premiéra sociálneho demokrata Thorvalda Staunigna utvorila vláda "národnej jednoty", ktorej zloženie sa ešte viackrát menilo, ale aj napriek všetkému tlaku sa do vlády nikdy nedostali dánski nacisti. Scavenius, ako zástanca aktivnej spolupráce s Nemeckom sa v prvej reforme staunignovej vlády stal ministrom zahraničných veci a neskôr bol premiérom. Samozrejme, že sa Dáni nevyhli niektorým totalitárnym praktikám. Zavedli cenzúru v snahe obmedziť nepriateľské prejavy smerované k nacistickému Nemecku, aby sa situácia Dánska a dánskej vlády nezhoršovala - neželaným následkom bol fakt, že Dáni začali viac sledovať vysielanie BBC a ilegálnu tlač. Na nátlak Nemcov internovali cca. 300 komunistov, členov bezvýznamnej dánskej koministickej strany, pričom týmto krokom v podstate spustili dánsky odboj. Odboj následne potierali policajne i súdne, pričom nedovolili okupačným silám, aby súdili dánskych občanov. 23. marca 1943 dokonca v Dánsku prebehli parlamentné voľby v ktorých drvivo zvíťazili strany presadzujúce "spoluprácu" s Nemeckom. Dánski nacisti získali 2% hlasov a prázdnych lístkov, ako vyzýval odboj hlasovať, bolo 0,5%. Politika spolupráce sa ale aj tak čoskoro zrútila pod tlakom odboja, ktorý sa dočkal podpory od britskej vlády a štrajkov nespokojného dánskeho obyvateľstva. Nemci pritlačili na dánsku vládu, aby boli odbojári odsudzovaní na trest smrti, čo vtedy už premier Erik Scavenius odmietol a následne dánska vláda podala demisiu - čím sa Dánsko dostalo pod okupačnú správu Nemecka.
Vojenská prítomnosť Nemecka
Na Slovenskom územi až do SNP v roku 1944 nebola prítomná nemecká armáda, okrem niekoľkých poradcov. Na základe zmluvy ktorú podisal Tiso mali Nemci možnosť byť vojensky prítomní na Slovenskom území ohraničeným prvým brehom Váhu, no až do SNP na tomto územi prítomní neboli. Po vypuknutí SNP Wehrmacht obsadil územie Slovenska.
Na územi Dánska bol prítomný Wehrmacht od 9. apríla 1940 až do oslobodenia. Najprv pri obsadzovaní Dánska a neskôr boli trvalo prítomný nakoľko Nemci potrebovali územia Dánska kvôli vojenským transportom a logistike pre expedičné zbory v Nórsku a od 29. 8. 1943, kedy dánska vláda podala demisiu bol Wehrmacht prítomný na Dánskom územi ako okupačná i správna sila.
Židovská otázka
Tlak Hitlera a jeho nacistov na Dánsko i Slovenko v súvislosti so židovskou otázkou bol totožný.
Slovenské orgány aktívne obmedzovali Židov, obrali ich o občianské i ľudské práva, majetok a následne ich v trasportoch vydali do Nemeckých rúk. Od marca do októbra 1942, čiže správne a organizačne v rukách orgánov vojnovej Slovenskej republiky bolo deportovaných takmer 58 tisíc ľudí. V roku 1939 žilo na území slovenského štátu približne 89 000 obyvateľov tohto vyznania, alebo len pôvodu. Slovenská republika deportovala ako prvá Nemcami neokupovaná krajina, pričom deportáciu zabezpečovala vlastnými mocenskými prostriedkami. Po SNP boli už Nemcami obnovené deportácie a toto besnenie nakoniec prežila len desatina z hore uvedeného počtu.
Dánska vláda odmietala akokoľvek zasiahnúť voči Židom žijúcim na svojom území a aj napriek nátlaku od Nemecka a jeho vojenskej prítomnosti v Dánsku na tomto svojom postoji zotrvala až do 29. 8. 1943, kedy legitímna dánska vláda podala demisiu a správu nad Dánskom prevzali okupanti. V Dánsku v roku 1940 žilo cca. 8 000 Židov z ktorých sa následne Nemcom podarilo chytiť 450 osôb. Viac ako 7 000 sa buď ukrylo na územi Dánska, alebo ušli do Švédska. Zo zadržaných 450 dánskych Židov, 52 osôb zahynulo v Terezíne, zbytok sa po vojne vrátil domov. Dáni nielen, že pomohli ukrývať Židov a aktívne im pomáhali uniknúť do neutrálneho Švédska, ale dokonca sa aktívne zaujímali aj o tých 450 zadržaných a prostredníctvom dánskeho červeného kríža sa im aj snažili pomôcť.
Hrozilo reálne nebezpečenstvo nahradenia domácimi fašistami/nacistami?
Hitlerová politika, tak doma, dokonca aj v NSDAP, ako aj v zahraničí tkvela v držaní v neistote. V podstate všetci hitleroví spolupracovníci a samozrejme aj kolaboranti si nikdy neboli istí jeho priazňou/nepriazňou. Na druhej strane okrem Hortyho v Maďarsku nebol nikto vymenený domácimi fašistami/nacistami, aj napriek tomu, že nie vždy bola ich spolupráca priamočiará. Hortyho vymenili domáci fašisti až po tom, ako sa pokúsil uzavrieť separátny mier so Stalinom a aj tak skutočnú moc v Maďarsku už vtedy mal Wehrmacht. Hitler nenahradil dánsku vládu dánskymi nacistami, hoci sa tí na túto úlohu mimoriadne triasli a aj napriek tomu, že Dáni priamo odmietli čokoľvek urobiť so Židmi. Rovnako nevymenoval za belgického premiéra fanatického nacistu Leona Degrella, v Nórsku sa fanatik Quisling síce stal premiérom, ale skutočnú moc mal Nemec Terboven. Fínsky nacista a priaznivec Hitlera Rolf Nevanlinna nenahradil Mannerheima, hoci ten oklamal Hitlera a s Rusmi uzavrel separátny mier, atď, atď.
Doplnené 19. 3. 2014 o 20:12:
Hitler neodvolal a nevymenil nikoho ani v Bulharsku aj napriek tomu, že Bulhari odmietli vydať do nemeckých rúk bulharských Židov.
Následne osudy hlavných postáv
Tiso bol po vojne odsúdený na trest smrti a popravený. Hlavným obvinením bolo rozbitie predvojnovej ČSR, hoci zaň reálne vinný nebol. Na Slovensku je uctievaný nielen noenacistami, ale aj ospravedlňovaný mnohými konzervatívnejšimi politikmi a občanmi.
Scavenius sa stiahol z politiky a až do konca svojho života prežil na periférii záujmu. Dodnes je v Dánsku považovaný za kontroverznú osobu, hoci pomohol prežiť Dánsku druhú svetovú vojnu bez vážnejších "šrámov" a podaním demisie v auguste 1943 dostal Dánsko na stranu spojencov.
