Bartimej
S1: Pred bránou mesta sedel muž,
Žiaľ naňho pozrieť bol,
Roky tam denne sedel už,
Sám zjavom budil bôľ.
Prach hladieval jeho biednu tvár,
Keď prosieval o milodar,
Už zas, od pocestných...
S2: Úbohý slepý muž,
Tmu a bôľ v očiach mal,
Do tmy si večer líhal spať,
Zas do tmy ráno vstal.
Snáď pýtal sa seba koľko dní,
Musí prejsť než sa rozvidní,
Či žiar svetla raz uvidí...
Ref: Vravel si ver, možno príde deň..
Možno príde deň.
Nezúfaj, ver, možno ešte dnes..
Možno ešte dnes...
S3: Raz kráčal mestom muž,
Chýr s davom pred ním šiel,
Vraj kdekto o ňom počul už -
Záhadný čarodej.
Šiel, po ceste, ktorou každý deň,
Sa plazil slepcov biedny tieň,
Keď hlas sa vzduchom rozletí...
S4: „Ježišu, synu Dávidov,
Zmiluj sa nado mnou,
Ukáž mi svetla tvár,
Vráť zrak mi, skoncuj s tmou.
Daj, nech nie je ďalší z mojich dní
Ponorený do čiernej tmy,
Ty smieš, tak daj, nech uvidím."
Ref2: Odvetil: „Ver, uzrieš ešte dnes...
Uzrieš ešte dnes...
Nezúfaj, ver, viera je tvoj liek,
Viera je tvoj liek."
S5: Aj dnes tu ešte sedí možno mnoho tých,
Čo pre tmu nevidia, že tmou je život ich.
Ref3: Ver, a viera bude svetlom tým,
Ktoré ťa spraví vidomým
Len ver, a On ťa uzdraví -
- Pros, nech nie je ďalší z tvojich dní
Ponorený do čiernej tmy,
Pros a On ti oči otvorí...