...pehava Zoznam autorových rubrík: Keď ma kopne...múza, Keď premýšľam, niekedy to bolí, Mne blízke, Koniec je začiatok, Môj život s Idulíkom, A tak, Denník fretky
Za tých pár rokov štúdia som prišla na niekoľko „svetoborných“ objavov. Periodicky (v každom zápočtovom týždni) ma štve to isté a síce: naháňačky. Nižšie uvádzam základné typy naháňačiek a ich stručný popis. Škoda, že o tom nemôžem napísať aj diplomovku.
Prepchané bruchá, krutá nuda. Maminka s babkou pozerajú nejakú lepkavú romantickú červenozelenúradobyvianočnú zlátaninu v telke. Babka považuje za povinnosť oboznámiť maminku s tým, kto zomrel, kto ochorel a kto sa rozviedol. Čo na tom, že mamča polovicu tých ľudí ani nepozná? Ja s tatíčkom sedíme o poschodie vyššie na gauči. Na plné gule máme pustený koncert skupiny Queen, keď ešte Mercury žil. Dobré to je prevelice. Čítam Matkina, čo som bráchovi dala pod stromček, a požieram už asi tretie kilo mandariniek. Brácho sa buď umelecky vyžíva v nejakých fotkách, alebo sa dokonca učí na prijímačky a za zatvorenými dverami pri tom počúva akúsi psychadelicky elektronicky dunivú mjúzik. Chce byť architektom. Veď uvidíme.
Si frustrovaný ani nevieš z čoho, ale asi viac zo všetkého ako z niečoho konkrétneho. Nedostáva sa ti dosť zaslúženej pozornosti. Nikto ťa nemá rád. Závidíš iným ich farebné čriepky šťastia. Nedokážeš ustáť, že sa niekomu darí. Vidíš len to, čo chceš vidieť a nie si schopný si uvedomiť, že nie všetko je také aké sa možno na prvý povrchný pohľad zdá. Pozeráš na svet cez tie najtmavšie okuliare. Všetko je čierne. Všetko je nanič. Všetci sú povrchní a hlúpi. A kto za to môže? Ty? Ale kdeže! To tí ostatní. A ako to riešiš? Ranami pod pás.
