Už v študentských rokoch v Bratislave popri teológii,prebudil sa uňho záujem o prírodu, najmä o rastliny . A sprevádzal ho až do posledných dní života. Veď ešte niekoľko týždňov pred smrťou napísal článok. Zomrel 15.06.1923 v Pezinku.(prvý jeho článok vyšiel r.1857,teda už ako 21 ročný publikoval.Stal sa znamenitým znalcom rastlín,významným botanikom. Jeho meno malo dobrý zvuk aj za hranicami Uhorska.
Podhradskú dolinu navštívil celkom 3 krát. Z Beluše kráčal cez Hložu do Belušských Slatín, kde botanizoval v Belušskej doline terajšej Podhradskej doline.(Belušské slatiny –Mojtín ).Dvakrát vystúpil na Malenicu (909 m),cestou samozrejme zbieral rastliny. Cez Turzov salaš 9 júna 1900 vystúpil hore prudkým svahom až na vrchol Malenice.Sprevádzal ho aj známy milovník prírody a botaniky,predseda Prírodovedeckej spoločnosti Trenčianskej stolice v Trenčíne dr.Brančík.Práve tento spolok vydal v roku 1888 Brančíkovou zásluhou najlepšie a najväčšie Holubyho botanické dielo Flora des Trencsiner Comitates – Flóra Trenčianskej župy.Holuby bol predsedom tohto spolku.
Holuby šiel po stopách slávneho botanika Antona Rochela.Rochel z Lednických Rovní často rád botanizoval na obľúbenej Malenici,kde r.1810 ako prvý našiel vzácnu škardu sibírsku – Crepis Sibirica.Po 90 rokoch šli v jeho stopách Holuby a Brančík ale vzácnu rastlinu už nenašli,veď sám Rochel si myslel,že už vyhynula.
Holuby dúfal,že škardu sibírsku nájde.Sám o tom napísal:dávno ma už v pätách šteklilo aby som si na rozkošnú,skalami,zúbkovanou korunou ovenčenú Malenicu v úzadí Beluše v Trenčiansku zaskočil,lebo tento skalný vrch je pre botanika klasickou pôdou preto že v prvom desatročí nášho práve teraz ku koncu pospiechajúceho storočia slávny botanik Anton Rochel sem často dochádzal z Rovní a tunajšie rastlinné poklady svetu známei robil.
A pokračuje: Medzi najvzácnejšie Rochelom zbierané rastliny patrí Crepis Sibirica L.,o ktorej sa zmienil v Enumeratio plantarum Carpathioccidentalis 1833 (rukopis je vo Viedenskom múzeu ) pod menom Hiracium Sibiricum a udáva aj stanovište mons. Malenica,Anton Rochel ako osobný lekár grófa Aspremonta z Lednických Rovní od r 1801 do r.1812,neskôr riaditeľ botanickej záhrady v Pešti,založil aj v Lednických Rovniach botanickú záhradu, ktorej pestoval do 2000 rastlín.Práve Rochelovou záhradou rastliny bývalej Trenčianskej župy dostali sa do mnohých múzeí v Európe ba aj do Japonska.
Jozef Ľudovít Holuby bol nadšený krásami Belušskej doliny.Za 35 grajciarov vykúpal sa v Belušských Slatinách,okúzlili ho prvé skalné vráta povyše kúpeľov a z tejto doliny doplnil svoj herbár o 46 rastlín.
Holubymu boli vzácne:nevädza trimfetová narovnaná,horčičník horčičníkovitý,podkovka chochlatá,rojovník močiarny,horčinka väčšia,prvosienka bezbyľová,prvosienka holá,jelení jazyk,ostrevka vápnomilná,silenka hájna,žltuška menšia a waldsteinia kuklíková.
Zaújmavý je aj údaj o rastline rojovník močiarny,ktorý Holuby našiel povyše kúpeľov Belušské Slatiny. Aj dnes sú tam ešte zvyšky slatín pod lesom medzi cestou a lesom ale o výskyte rojovníka na tom mieste nemáme žiadne správy. Možno ho tam Anton Rochel našiel na začiatku 19 storočia,keď na týchto miestach bol ešte dostatok slatín.
Výskyt jelenieho jazyka v Podhradskej doline nad prvými vrátami je možný- miesto je veľmi vhodné pre jelení jazyk ale zatiaľ ho nenašli. Myslíme si že Belušania jelení jazyk na prístupných miestach povytrhávali pre jeho liečivé účinky.
Malenica očarovala Holubyho tak,ako pred ním Rochela a po ňom Alojza Mednyanského, ktorý ju v cestopisnej reportáži o Slovensku –Malebná cesta dolu Váhom nazval majestátnou Malenicou.
Šesťdesiat druhov rastlín ktoré si holuby odniesol do svojho herbára z Malenice splnilo jeho túžby,hoci zuby mu klepli naprázdno ako Holuby povedal o škarde sibírskej.
Avšak potešili ho najmä:poniklec slovenský,arábka previsnutá,nevädza mäkká,pichliač bezbyľový,ranostaj venčený,podkovka chochľatá,oman mečolistý,vápnička skalná,ľan žltý,mednička brvitá,trčník muchonosný,prvosienka bezbyľová,ruža ovisnutá,starček tienistý,kavyľ Ivanov a ľanolistník alpínsky.
Hoci nenašiel škardu sibírsku,bol spokojný,ako napísal v článku Tri razy na Malenici v r.1900: Na týchto mojich troch prechádzkach po Malenici a jej okolí sibírskej Crepis som síce nevidel,ale neželiem za ustávaním,časom a trovou,lebo obohatil som si zbierky pekným počtom rastlinných druhov,ktoré mi síce neboli neznáme,ale dosiaľ môjmu trenčianskemu herbáru chýbali.No najväčšiu radosť mal zo starčeka tienistého,waldsteinie kuklíkovej a trčníka muchonosného.
Prekvapil aj údaj o Stipa loanis-kavyľ Ivanov,ktorý našiel 15 júna 1900 na Malenici.ak by to bol naozaj kavyľ Ivanov ,tak by to bola najsevernejšia lokalita tejto trávy.
Dr.Jozej Ľudovít Holuby je príkladom najmä pre našu mládež. Bol pravým učencom,vedeckým pracovníkom i vlastencom. Najvýraznejšou jeho črtou bola hlboká láska k slovenskému národu.Holuby má veľkú zásluhu aj na slovenskej botanickej nomenklatúre. Poukazoval na ľudové názvy rastlín ako na bohatý prameň,z ktorého sa má obohacovať slovenské názvoslovie rastlín.
Všetky práva vyhradené – © Ján Kvasnička a dedičia 2017
Zdroje :
Tri razy na Malenici SP,XX ,1900 J.Ľ.Holuby., Slovensko 2 –Príroda ,Krásy Slovenska 1973 .str.298.299,300,301 autor : Gejza Runkovič ,Krásy Slovenska 1974-str 322 , Kniha Čiernobiely svet 2010 Strieženec
