Čudovanie prvé.
Dnes 13.2.2013 mali predsedovia VÚCečiek rokovanie s ministerstvom školstva. Prišli s návrhom, aby zriaďovatelia dostali k dispozícii celý balík peňazí na platy školských zamestnancov. Neviem ako to mysleli, ale pochopil som to tak, že 100% mzdového normatívu už nedostane škola, ale zriaďovateľ a ten ich rozdelí ako chce? Mám to chápať tak, že tým pádom je normatívnemu financovaniu ámen? Môj mozog je plný otáznikov... Napríklad jeden z nich - Načo máme toľko expertov na rôznych úradoch, čo neustále vypracovávajú tabuľky, štatistiky, počty žiakov, nadmorskú výšku, typ školy, keď zriaďovatelia veľmi dobre vedia, ktorej škole koľko dať?
Čudovanie druhé.
Tak toto ma dostalo a prinútilo ma narovnať si pri čítaní chrbticu! Vraj odborári by mohli sem tam súhlasiť s tým, aby sa mzdový normatív presunul na prevádzkový, teda že učitelia venujú časť svojho platu na opravu strechy školy, či zaplatenie za energie! Tu už nejde o čudovanie, ale o nemý úžas! Ak toto nejakí odborári odsúhlasia, tak začnem pochybovať o svojom duševnom zdraví a už sa nebudem čudovať ničomu! Všimli ste si? Pri tomto počudovaní som musel použiť výkričníky!
Čudovanie tretie.
Veľmi ma prekvapilo vyhlásenie hovorcu ministra školstva. Vyhlásil, že minister nemá analýzu koľko učiteľov je v systéme navyše. Je možné, že je to len preklep novinára z Pravdy. Ale ak nie, môže to znamenať, že pán minister Čaplovič v novembri minulého roku hral divadielko? Že prečo? On totiž počas štrajku učiteľov vyhlásil, že máme luxusné malé triedy a že bude potrebné prepustiť učiteľov. A po troch mesiacoch hovorca odrazu vyhlási, že pán minister nemá analýzu? Čudesné, prečudesné... Na základe čoho potom v novembri tvrdil minister, že učiteľov je priveľa? Ak nemá analýzu, tak si to počas štrajku učiteľov vycucal z palca? Alebo sa za tri mesiace radikálne zmenili počty učiteľov? Fakt čudné..
Čudovanie štvrté.
Ostal som začudovaný aj z toho, že podľa šéfa školských odborárov Pavla Ondeka aktuálne nastavenie financovania ohrozuje 30 až 40 stredných škôl v každom kraji a prepustenie hrozí asi tisícke učiteľov týchto škôl. Prečo sa čudujem tak jasným obavám najväčšieho odborového školského zväzu? Veď ktorý odborár by už len chcel, aby boli prepustení jeho chlebodarcovia? Nuž čudujem sa preto, lebo keď OZPSaV vyjednávali s vládou, tak vyjadrili rozhorčenie nad tým, že samosprávy nedali v roku 2011 učiteľom 28 miliónov eur, na ktoré mali nárok a potom pozitívne prijali smernicu vlády, že na školy pôjde 100 % mzdového normatívu. Pred troma mesiacmi to bolo ok, teraz je to problém? Teraz tých 100 % robí šarapatu? Mám to chápať tak, že odborárski funkcionári, tí ktorí neustále robia všelijaké školenia a považujú sami seba za profesionálov, vtedy nevedeli, aké dôsledky to môže mať? Netušili snáď to, že zriaďovatelia škôl sa budú musieť začať oháňať slovami ako je racionalizácia, prepúšťanie a podobne? A rušiť bohužiaľ bude nutné. Hlavne stredných škôl máme priveľa a žiakov primálo. Nakoniec to už pol roka tvrdí samotný minister školstva. Vyzerá to teda tak, že teraz sa odborári budú spolu so zriaďovateľmi hrať na záchrancov malých a slabo naplnených škôl? Nebude to na škodu celému školstvu? Mám z toho všetkého v hlave chaos.
Nečakal som, že dôsledky neobmedzeného trojdňového štrajku budú také prečudesné. Som veľmi zvedavý, či to množstvo otáznikov v mojej hlave, sa časom zmení na množstvo výkričníkov. Dobrú noc!
