Vo Fínsku, ktoré má top školstvo, tvrdia jedno. Kvalita "produktov" školstva nemôže byť vyššia, ako je kvalita učiteľov. Podľa tejto myšlienky sa aj riadia. Učiteľov si vyberajú a zároveň ich slušne platia. A čo u nás na Slovensku? Učitelia sa nevyberajú a majú slabé platy. Výsledkom je iná rovina kvality.
Ak sa v priebehu pár rokov zvýši plat učiteľom, dajme tomu ako navrhujú Nové školské odbory na 1,2 priemerného platu pre začínajúceho a 2 násobok pre končiaceho, tak je šanca, že sa okamžite zvýši kvalita v školstve? Nuž, myslím si, že zmenu v kvalite školstva spoločnosť určite nepocíti okamžite. Zmeny v kvalite nedosiahnete za rok. Školstvo je zotrvačná, v slovenskom prípade skostnatelá a zatuchnutá inštitúcia. Je to beh na dlhú trať. Ak sa ale zvýšia učiteľské platy a budú aj dlhodobo garantované, tak sa určite stane to, že po profesionálnej dráhe učiteľa začne poškuľovať čoraz viac študentov. Uvedomme si, že spoločnosť a nimi volení politici ignorovali školstvo 20 rokov. Rýchlosť devastácie našej budúcnosti sa zvyšuje! Výsledok je aj ten, že so vzdelanosťou národa to ide dolu kopcom. Výsledkom je napríklad aj to, že zahraniční investori a veľkí zamestnávatelia na Slovensku tvrdia, že majú problémy so vzdelanosťou pracovnej sily. Pre šikovných študentov stredných škôl je štúdium učiteľstva neatraktívne a dôkazom toho je napríklad aj to, že na štúdium matematiky a fyziky sa hlási málo uchádzačov a tieto aprobačné odbory neboli tento rok naplnené. Nečudujme sa. Štúdium je náročné, perspektíva dlhodobo nízkeho platu odradzujúca a nadôvažok je jasné, že pre študentov nadaných na matematiku sa vynárajú ďaleko lukratívnejšie a zaujímavejšie odbory. Myslím si, že ak to takto pôjde ďalej, tak sa tým pádom môže slovenská ekonomika rozlúčiť s generáciami budúcich programátorov, inžinierov technických smerov, v dôsledku predpokladaného nedostatku kvalitných učiteľov matematiky, fyziky, alebo chémie. Ak títo, ale aj iní, učitelia budú v školstve chýbať, tak naša ekonomika o 20 -30 rokov bude postavená akurát tak na pasení oviec, zametaní výrobných hál, vymieňaní posteľnej bielizne, či okopávaní zemiakov.
Mám ďalšie otázky. Ako dosiahnuť, aby sa za učiteľov, učiteľky hlásili len tí najlepší? Ako vybrať tých najlepších študentov na štúdium učiteľstva? Nuž odpovede už máme vo Fínsku a Singapure. Tam si VŠ budúcich učiteľov dôsledne vyberajú z najlepších študentov stredných škôl. Vo Fínsku skončí štúdium učiteľstva len toľko študentov, koľko ich krajina potrebuje. Má to logiku. Prečo by mal daňový poplatník platiť štúdium napríklad 1000 študentom učiteľstva, keď podľa demografie vieme vyrátať, že ich stačí 400? Je jasné, že musia byť zavedené limity a je jasné, že tým pádom kombinácia budúceho slušného platu učiteľa a hlavne dôsledný, čestný a transparentný výber uchádzačov o štúdium učiteľstva, zaručia konkurenciu a následne aj kvalitu.
Sú ale naše dnešné VŠ schopné vzdelať a vychovať výborných učiteľov? Ja tvrdím, že momentálne nie. Pedagogické a filozofické fakulty sa budú musieť zmeniť. Dnešné štúdium postavené na omieľaní fráz z didaktiky a pedagogiky nám kvalitných učiteľov neprinesie. Chce to oveľa viac praxe a menej teoretických žvástov. Užil som si ich, verte mi...
Ak sa postupne, dajme tomu do dvoch troch rokov, zvýšia platy učiteľom/učiteľkám na 1,2 až 1,6 násobok, nestane sa to, že daňoví poplatníci budú platiť aj neschopným učiteľom/učiteľkám? Samozrejme, že budú! A v tomto momente sa už teším na nespokojných rodičov! Dúfam, že ich bude stále viac a viac. Určite sa po čase objaví ten efekt, že nespokojní daňoví poplatníci, teda rodičia, sa začnú oveľa viac zaujímať o dianie v škole ako dnes a to následne vytvorí ďalší tlak na zvyšovanie kvality školstva. Ono totiž bez intenzívnej komunikácie učiteľa s rodičom pokroky v školstve nedosiahnete. Možno niektorí rodičia potom po viacerých diskusiách s učiteľom, alebo skôr učiteľkou pochopia, že pre ich syna je čítanie kníh prospešnejšie, ako hranie počítačovej hry World of warcraft a možno sa vzdelanejší rodičia začnú pýtať riaditeľa školy, prečo zamestnáva učiteľa matematiky, ktorý nevie kto bol Fibonacci, alebo učiteľku na I. stupni, ktorá dôrazne opraví žiaka, že veľryba nie je cicavec, ale ryba.
Nakoniec mám už len jednu otázku. Ak sa nakoniec zvýši kvalita školstva, zvýši sa aj rast HDP, teda budeme mať napríklad menej nezamestnaných a budeme bohatší? Minule som pri čítaní knihy Odhalená ekonómia od autora Charlesa Wheelana narazil v kapitole "Bohatstvo a chudoba národov" na tieto vety -
"Ekonóm Chicagskej univerzity a laureát Nobelovej ceny Gary Becker tvrdil, že všetky krajiny, ktoré vykazujú trvalý rast príjmov, vykazujú aj významný rast v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy pracovnej sily. G. Becker napísal - Máme závažné dôvody domnievať sa, že vzdelanie spôsobuje rast, a nie naopak."
