Najznámejší archeológ na Slovensku je dnes pán minister školstva. O akého archeológa sa v jeho prípade jedná? Jednoznačne experimentálneho! Dospel som k tomu podrobným sledovaním jeho osoby a jeho činnosti. Ak bol v televízii, tak som si všímal, či mu z vrecka netrčí špachtľa, štetec, alebo či nemá niekde odložené vedierko. Nič také som nevidel. Na základe toho som induktívnou metódou došiel k hypotéze, že pán minister školstva nebude praktický archeológ, ale teoretický, či experimentálny archeológ. Po mesiaci vo funkcii som sa utvrdil v tom, že v prípade pána ministra ide o experimentálneho archeológa. Prečo?
Pozorne som sledoval jeho prvé vyhlásenia vo funkcii ministra. Vyhlásenia pána ministra o povinnej maturite z matematiky, podpore učňovského školstva, návrate k limitom na VŠ, 1,5 priemeru pre žiakov čo sa hlásia na gymnázia, mi silne pripomínajú obdobie pred rokom 1989. Vyzerá to tak, že pán minister sa podujal vykonať archeologický experiment na školstve a že sa cieľavedomo zameral na nedávne dejiny. Chce podrobnejšie preskúmať fungovanie školstva pred rokom 1989!
Kým bývalý minister Jurzyca chcel zmeniť duch školstva, tak pán Čaplovič sa snaží detailne preskúmať ešte prežívajúci duch socialistického školstva! Aj keď mám pocit, že chce dnešné zanedbané školstvo vylepšiť, tak sa nemôžem zbaviť hypotézy, že prednosť v jeho konaní dostal archeologický experiment. Postupne prechádza od verbálnych experimentov, ktoré som spomenul, k praktickým. Praktické hmatateľné kroky môžeme zatiaľ najvýraznejšie sledovať pri vymenovaní štátneho tajomníka školstva, súdruha Chudobu.
Za svoju pravú ruku dosadil súdruha, ktorý v roku 1989, v prvej slobodnej tv debate, odhováral totalitných občanov od generálneho štrajku. Dosadil súdruha, ktorý bol za komančov riaditeľom štátneho podniku BAZ a možno aj udavačom a donášačom ŠTB. Aspoň v záznamoch ŠTB figuruje meno Štefan Chudoba a krycie meno "škoda" je mu tiež podozrivo blízke.
Mne ten Štefan Chudoba na poste štátneho tajomníka veľmi nevonia, ale čo sa týka archeologického experimentu, tak je to zásah do čierneho. Je jasné, že pre pána ministra je lákavé skúmať priamo v práci metódy človeka čo exceloval za komančov a možno mu to prinesie veľa podnetných impulzov na napísanie vedeckej práce o totalitnom školstve.Štátny tajomník prichádza do prostredia, v ktorom sa mu bude dariť, veď v školstve dodnes panuje totalitný duch, respektíve puch. Učitelia a učiteľky vo veľkom držia hubu a krok. Neurobia nič proti nezmyselnej byrokracii, stupídnej kreditománii a už vôbec neurobia napríklad štrajk kvôli tomu, aby sa mali lepšie. Pán štátny tajomník sa bude cítiť ako ryba vo vode, rozhýbe k životu školské artefakty. Pán minister bude mať nad prísunom materiálu z archeologického experimentu určite radosť. Držím mu v tom prsty a dúfam, že tento experiment prinesie veľa zaujímavých poznatkov o fungovaní totalitného školstva a ešte dúfam, že môj čuch je precitlivený.
Nakoniec mi ešte napadlo, že pán minister vzácne spojil archeologický experiment s humorom. Čo ak si spomenul na súdruha Chudobu zo scénky Lasicu a Satinského? Možno si pamätáte na to, ako súdruh Chudoba volal niekde na okres a keď sa predstavil, tak sa mu dostalo odpovede - aj tu. Scénka sa s najväčšou pravdepodobnosťou môže zopakovať aj dnes. Ak súdruh Chudoba zavolá z ministerstva niekde na nejakú slovenskú školu, tak aj tam sa mu ozve chudoba.
