Každý učiteľ na Slovensku vie, že tých „lejstier" je do bludu a že ich vytvárajú rôzne úrady. Pán minister Jurzyca by sa mal snažiť rušiť tieto rôzne úrady. Veď jediné čo tam je v tých úradoch najzaujímavejšie, je herecký výkon byrokratov. Pohľad na byrokrata ako sa tvári nenahraditeľne, je akurát tak tvrdou konkurenciou pre hercov telenoviel. Úradníkov, rakovinu spoločnosti, treba poslať domov a oznámiť im, nech si hľadajú nejakú normálnu prácu! Zatvorením úradov by sme ušetrili peniaze a tie by sme následne poslali na rekonštrukciu škôl a zvýšenie platov učiteľov.
Ak si myslíte, že sa to nedá, tak sa pozrite čo urobil so školskými úradmi Nový Zéland. V roku 1984 si položila nová vláda otázku, že koľko centov z jedného dolára ide v školstve na administratívu. Nezávislí medzinárodní konzultanti zistili, že 70 centov. Následne novozéladnská vláda okamžite zrušila všetky školské úrady a školy potom kontrolovali správcovské úrady, ktoré tvorili ľudia zvolení rodičmi študujúcich detí.
Momentálne čítam knihu od Josepha A. Taintera "Kolapsy zložitých spoločností". V knihe ma zaujal fakt, že v posledných dvoch storočiach existencie Rímskej ríše sa obrovské množstvo peňazí dávalo na vosjko a byrokraciu. Keď prišli barbari na územie Gálie, tak ich ľudia s úľavou vítali a tešili sa, že konečne nebudú platiť obrovské dane skostnatenej ríši. Fakt by ma zaujímalo, koľko peňazí ide v našej republike na administratívu a že či tu nie je určitá analógia.
Nech pán minister urobí prvý reálny krok a nech napríklad už zruší ten debilný „Kreditný systém". Celé to zbieranie kreditov je postavené na hlavu a slúži asi len jednému cieľu a tým je cucanie peňazí zo štrukturálnych fondov a plateniu zbytočných ľudí. Uvediem tu jeden príklad a budem osobný. Najviac kreditov z okruhu mojich známych má moja bývala kolegyňa z CVČ, mimochodom dcéra vedúcej MPC v Prešove. Za rok a pol stihla nazbierať všelijaké kredity. V práci nič poriadne už dva roky nerobila a tak mala a má na zbieranie času dosť. Napríklad miesto troch povinných krúžkov, mala zapísané len tri deti v jednom. Pochybujem, že ten krúžok fungoval. Ale za to zas mala čas na zbieranie kreditov za snowboarding a čo ja viem čo ešte. Ja na rozdiel od nej som nemal čas na semináre a iné kratochvíle, a tak nemám ani jeden kredit. Ja ich ani nechcem. Chvíľu som sa zúčastňoval tej "kreditnej šaškárne" a robil lektora kurzov pre MPC. Učil som učiteľky používať PC. Po ukončení kurzu panie učiteľky tie kredity dostali a mne bolo povedané, že ak aj ja nejaké chcem, tak sa mám ísť nechať preskúšať. Kašlem im na to! Je to komédia!
Najfantastickejšie by bolo, keby sa učitelia na celom Slovensku dohodli, že urobia pánovi ministrovi radosť a dajme tomu od 1. marca by vypisovali len tú najnevyhnutnejšiu byrokraciu. Napísať vysvedčenia, napísať záznamy do triednej knihy a klasifikačného záznamu a koniec. Myslíte si, že by školstvo prestalo fungovať? Nie, naopak by fungovalo oveľa lepšie a efektívnejšie.
Najviac byrokraciou trpia na škole riaditelia a zástupcovia. Tí by boli šťastní, keby ich byrokracia bola obmedzená akurát tak na napísanie nejakej tej koncoročnej správy a konečne by sa naplno mohli venovať naozajstným problémom. Zaviedlo by sa napríklad to, že správa, ktorú by vypísali koncom školského roka, by nesmela presiahnuť jednu stranu A4. Ďalej by samozrejme nejaká ta korešpondencia existovala. Strecha zateká, ihrisko zmizlo pod burinou, úniky tepla, tabuľa je deravá, okná je zákaz otvárať, pretože sú celé prehnité a môžu niekomu padnúť na hlavu atď....Ale to všetko sa dá riešiť priebežne a neplánovane a nepotrebujeme na to úradníkov.
A ešte jedna poznámka na záver. Za prebyrokratizovaný stav na našich školách si môžu aj samotní učitelia. Tí vypíšu všetko čo sa im dá pod nos. Sme mäkkýše! Spomínam si, ako všetci v Prešove vypisovali „Formulár sebahodnotenia", vyhotovený nejakým snaživým úradníkom zo Školského úradu v Prešove. 99 % učiteľov bez toho aby sa postavili na odpor, ho s dudraním, sarkastickými a ironickými poznámkami vypísala.
