To už je bežné, že našinec len prekročí hranicu a už "žíká ostošesť ako žodený pžažák nebo co". Poznám viacero ľudí českého pôvodu, ktorí aj po rokoch života na Slovensku hovoria stále česky, nanajvýš roztomilou českoslovenčinou. To je prirodzené a znie to určite lepšie ako naše žíkanie.
Úplne super je, keď sa po dlhých rokoch niekto vráti napríklad z Ameriky a rozpráva peknou slovenčinou. Samozrejme s prízvukom, ale to je pochopiteľné.
A potom je tu osobitná kategória. To sú ľudkovia, ktorí pobudnú nejaký čas napr. v Anglicku (niekedy len pár týždňov) a keď sa vrátia domov nestačíme sa čudovať čo sa s nimi porobilo. To je potom samé HÁJ, FREŠ, FANY, KÚL, ŠÚR a podobne. Geniálne je, keď niečo vykladajú a zaboha si nemôžu spomenúť na nejaký slovenský výraz (anglický im napadne hneď). Milujem to lúskanie prstami a "úpornú snahu spomenúť si". A potom z dotyčného vypadne, ze bol preč tri mesiace. Tééda! Pánboh zaplať, že aspoň trafil domov. Vtedy ma hneď napadne pár slovenských výrazov, ktoré sa tu asi písať nesmú. Takže good-bye a chorošoje spanie:)
