Sme podľa mňa na hrane byrokratickej totality. Ak to už nie je otrocká závislosť na šialencoch, ktorým tabuľky ukázali realitu - že neúmerne rastieme a preto nemáme nárok na celý podiel rastu obnovy.
To je výsledok, ak nemáte svojbytnosť, ak máte len makroekonomický dereš. Na tento dereš nás doviedli byrokratické a mocenské mechanizmy, ktoré nereflektujú na inú pridanú hodnotu ako výroba a predaj tovaru.
Makroekonomickí šialenci zistili, že počas pandémie sme mali vysoký nárast HDP. Ak som správne rozumel tomuto rozhodujúcemu ekonomickému ukazovateľovi, ide o vyrobené a predané produkty. Koniec. Bodka.
Žiadna diferenciácia, ktorá oblasť spoločnosti rástla a ktorá naopak padla. Samozrejme už vôbec nereflektujeme na oblasti ako kultúra a životné prostredie. To len vtedy ak vyrúbeme dosť lesa a maximálne zdevastujeme pôdu monokultúrami. Potom Vám z HDP niečo ukrojíme. Ale môžeme takto udržateľne súperiť s konzumom a zbytočnou spotrebou ?
Nehovorím o tom, že svet obchádza hladomor a nedostatok vody. Už dnes je zrejmé, že záujem o tieto oblasti nie je nezištný, ale strategický. Kto bude kŕmiť a napájať ľudí ( zvieratá ). Samozrejme a za koľko. A k tomu treba pridať spoločenskú náladu - veď sa o nás postará štát. Ako ? To sme videli.
Čo sa mi vidí podozrivé, že rast HDP počas pandémie sa nedá stotožniť s rastom miestneho hospodárstva a regionálneho rozvoja. Naopak, mám pocit hraničiaci s istotou, že rástli len globálne a korporátne spoločnosti, aj na úkor štátov. A tie už sú pod ich diktátom. A diktátom makroekonómov. Tým tabuľky vychádzajú ako rast. Ale rast ako nádor.
Obetovali sme ekonomickým monštrám kultúru aj životné prostredie. Oblasti, ktoré majú mať rastúci trend. Ale ak sa pozriete do kolónky zelená obnova - nájdete tam len stavebnú činnosť - oprava bytových domov. Pekne zelená obnova. Aby sme mohli naďalej rovnako kúriť a ohrievať sa, len s nižším odpadovým teplom.
Podľa všetkých indícií nebudeme môcť čerpať všetky prostriedky plánu obnovy pre vysoký nárast HDP v čase pandémie. Pre všetkých tých, čo neveria vlastným očiam alebo rozumu, v čase pandémie a trvalej izolácie verejnosti a malých kamenných obchodov, táto krajina vyprodukovala a predala viac výrobkov ako pred pandémiou.
To znamená, že náš osud je rukách sociálne silne obmedzenej skupiny paranoikov, ktorým ak nevyjde tabuľka HDP, tak sa zrútil svet. Nie je to môj vynález - hrubé domáce šťastie. Tento pojem je známy ako zápočet ekonomických výsledkov s merateľnými výsledkami v sociálnej oblasti, školstva, kultúry, životného prostredia.
Vychádza mi to ako logické a nevyhnutné riešenie neudržateľného globálneho ekonomického rastu. Najväčším sklamaním sú liberálne smery, ktoré vymenili slobodu a solidaritu za centralizáciu podobnú totalite.
Premenené na drobné, tento svet už potrebuje len vyrábať a predávať. Žiadna kultúra, školstvo, životné prostredie. A ak sa takáto kolónka niekde nájde, je to len o láskavom príspevku korporácií zo svojich ziskov a hlavne HDP tabuliek. Makroekonómovia všetkých krajín - spojte sa.
Venujem sa poľnohospodárstvu a tam je to presne o účelovej centralizácii. Načo sú nám decentralizované hospodárstva, ktoré by uživili tisíce rodín, ako v Poľsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Nemecku, Francúzku. Tam sú jednoducho blbí, pretože udržiavajú miestny charakter hospodárenia na pôde. My majstri sveta v devastácii pôdy orieme, sejeme, kosíme pre HDP.
HDP je úchylka makroekonómov, izolovaných šialencov vidiacich svet tak, ako keď do dobytka sypete alebo picháte hormóny- rast na úkor zdravia, udržateľnosti, sociálneho a environmentálneho prostredia. Rast len ak prvok otrockej závislosti na cudzích financiách.
Nakoniec netreba ísť ďaleko. V čase, keď veľká časť spoločnosti sedela doma zavretá pre ohrozenie zdravia, malej časti reprezentujúcej korporácie sa veselo a s vysokým stupňom úspešnosti podarilo obsadiť aj to málo, čo ešte ostalo v rukách miestneho alebo regionálneho hospodárstva. Klobúk dole pred plánmi na miestny a regionálny rozvoj. Fraška.
Kým rodinný kamenný obchod, v ktorom sa aj tak nemotal viac ako jeden zákazník bol internovaný od existencie, veľkoobchodné spoločnosti, mimochodom plné bezprizorných nakupujúcich, rozkvitali a produkovali HDP.
Proste neudržateľné spoločensky, sociálne, ekonomicky, environmentálne, ale hlavne ak, tak už len ako sofistikovaný otrokársky systém.
Nikdy by som neveril, že šialenstvo človeka po moci a majetku, ale aj po nekontrolovanom konzume dokáže takto barbarsky vytlačiť osvieteneckú a humanistickú podstatu prežitia civilizácie.
Neexistuje nič, čo by vyvrátilo domnienku, že pandémia uvoľnila také množstvo trhu pre korporácie, ktoré definitívne zavreli všetky možnosti miestneho a regionálneho rozvoja. Pri všetkej úcte k odborníkom v oblasti medicíny, len vlastná neschopnosť a zaostalosť zdravotníctva je jedna veľká národná epidémia s fatálnymi dôsledkami.
Odkaz je jasný ale súčasne strašný. Sme už len prvok v konzumnom globálnom systéme. Okrem produkcie neexistuje žiadna merateľná hodnota. Problém je v tom, že tento systém sa stal ovládajúcim prvkom civilizácie. A demokracia nás posunula len k tomu, že si o tom môžeme pohovoriť. A to je tak všetko.
