Uvedené potravinárske spoločnosti sú posledné, ktorým by som veril environmentálny alebo sociálny zámer. Ale minca má aj druhú stránku, že sme stále zaspatí našim nepodareným socialistickým modelom poľnohospodárstva. A ten svoj sen naďalej snívame. Akurát profit z podpory má už len maximálne 10 % poľnohospodárov.
Prečo je teda potrebné okamžite aktívne reagovať. Pretože naše technologicky a mentálne zamrznuté poľnohospodárstvo vytiahlo svoj obľúbený scenár - plač. Lebo bude draho, lebo bude málo, lebo bude dovoz, lebo im je dobre - teda tým sliepkam.
Ako veterinár som úplne v pohode s tým, že ak sa raz klietky obohatili a nie sú zdravotné problémy, môžu platiť aj prehlásenia o vyhovujúcom stave welfare. Ale ak raz ide jasne do popredia trend, že zvieratá nemajú byť v klietkach, čo sa tu pozastavujeme nad malichernosťami, či sliepky potrebujú alebo nepotrebujú výbeh. Svet sa nebude točiť podľa SPPK alebo Únie hydinárov. Ak raz je svet pripravený tento trend realizovať, čo zase špekulujeme a nie sme schopní to urobiť ako lídri.
Zastavujeme sa, brzdíme sa. Ak to nevedia urobiť stávajúce podniky, dajme peniaze na rozbeh kompaktným hospodárstvam, tak ako je to v celom kultúrnom svete. Problém u nás však nie je v možnostiach, ktoré sú obrovské, ale v roztrasenosti a pažravosti veľkých podnikov, ktoré sa boja o svoju budúcnosť a hlavne profit. A za ďalšie v absolútnej nekompetentnosti ministerstva pôdohospodárstva v súvislosti s rozvojovými stratégiami v sektore.
Otvára sa obrovská možnosť na hospodársky a sociálny rast vidieka.a na demografickú stabilitu. Je na to dosť priestoru a podľa mňa aj chuti. Prestaňme brániť ľuďom podnikať na pôde, prestaňme im kradnúť pôdu. Ukázalo sa, že čo sa dialo s pôdou verejnosti, aké podvody tu prebiehali.. Prestaňme podporovať okupantov pôdy.
Keby sme sa nezdržiavali úmyselnými prekážkami priemyselných poľnohospodárskych podnikov a ich prisluhovačmi na ministerstve, mohli sme byť už dnes pripravení na akékoľvek výzvy. My sme však pozerali len na konček svojho nosa a rozobrali na šrúbky všetky financie určené na rozvoj vidieka.
Tu nejde o to, či budeme prví alebo poslední pri aplikácii nových trendov. Tu ide o to, že na doterajšom modely a ich premúdrelými reprezentantami, nemáme čo stratiť. Ale opačne platí, že ak a dnes nespamätáme, stratíme akýkoľvek kontakt s produkciou a dodávateľským potravinovým reťazcom.
Ale možno tých blbých a blbších tam vyberajú práve preto, aby sme sa definitívne stali vazalmi v potravinách. Možno, že práve preto tam vyberajú persóny, ktoré kolaborujú za zachovanie primitívneho družstevného hospodárenia. Mimochodom, to niekedy bola vlastizrada, dnes to je kvalifikácia.
