Poľnohospodárstvo čaká strih formovaný v nemecko rakúskych bankách.

Písmo: A- | A+

V poradí 15 minister od roku 1989. Tentoraz manažér nemeckého strihu, ktorého formovalo prostredie nemeckých a rakúskych bankárov.

Viem len jedno. že slovenský vidiek potrebuje usporiadanie a stabilizáciu. Jedno je isté. Slovenský vidiek zaniká. Zaniká pre environmentálnu nerovnováhu, sociálnu deštrukciu a demografický kolaps. Stále podceňujeme základný faktor a to, že ak chceme udržateľne hospodáriť, musíme hlavne diverzifikovať produkciu a selektovať pôdne celky. Nie ratovať ako prvé podniky.

Po kolektivizácii došlo k rozpadu celého spoločenského a sociálneho usporiadania, ktoré sa nepodarilo obnoviť. Vidno len snahu osôb a záujmových skupín ovládnuť prístup proces prerozdeľovania financií a podpôr. Čo tu najviac bolí, je nezáujem verejnosti ( diskvalifikovanej konkrétnou politikou štátu ) a hlavne rezignácia samosprávy nielen na svoje právomoci ale aj na povinnosti byť garantom a súčasťou dozoru na miestnej úrovni. Pozor, že verejnosť a verejný záujem je diskvalifikovaný, je výsledkom cielenej likvidácie hospodárenia na pôde a zmeny na priemyselné veľkoplošné poľnohospodárstvo.

O rozpore medzi tým čo hovoríme a čo robíme je exemplárny prípad legislatívnej aktivity parlamentu, ktorý uprednostňuje na rozdiel od programového vyhlásenia vlády modernú poľnohospodársku veľkovýrobu. To znamená, že merateľný cieľ máme iný v programovom vyhlásení vlády a iný v reálnej parlamentnej politike. Je teda jasné, že tu existuje nekoncepčná politika a skôr akási clona pred skutočne potrebnými zmenami. Ak si uvedomíme, že má ísť o nejakú cielenú reformu ? Potom ako a kam. Nemyslím si, že pre zásadné zmeny na vidieku a poľnohospodárstve je potrebná znalosť prostredia nemeckých a rakúskych bánk. Skôr je potrebná ochota negovať všetky vplyvy komunizmu, kolektivizácie a totality.

Navštívil som roľnícke usadlosti a hospodárstva v Nemecku aj Rakúsku. Takmer s istotou môžem tvrdiť, že rozhodujúcou pre rozvoj vidieka nie je podpora, ale schopnosť štátu alebo regionálnych orgánov komunikovať z verejnosťou o potrebách a možnostiach. Čo u nás je pre väčšinu ministerstva pôdohospodárstva španielka dedina. Pokiaľ odmyslím neustále vyzývanie na zasielanie informácií a diskusie o ničom a nikam nevedúcim. Skôr o vyťahovaní informácií, ktoré sú potom zdeformované a dezinterpretované.

Je smutné registrovať samovražedný a deštrukčný spôsob riadenia štátu v oblasti rozvoja vidieka. Skúsme nastaviť smerovanie ako a kam.

Ťažko môžeme čokoľvek transformovať alebo reformovať, ak nepoznáme čo a ako, alebo teda nie sme to schopní vykonať.. Trvám na tom, že jediným a reálnym spôsobom ukončenia agónie a marazmu v rámci rezortu je v prvom rade presun tej časti priemyselnej výroby potravín, ktorá nie je súčasťou prvovýroby na ministerstvo hospodárstva. Kým sa tak nestane, k žiadnej zmene nedôjde

Najväčšou bariérou medzi pozitívnym vývojom na vidieku a skutočnosťou sa stala byrokracia. Napriek trvalému záujmu verejnosti o hospodárenie na pôde ( podľa mňa úmyselne a cielene ) boli prijímané právne predpisy, ktoré vyslovene bránili začať. Trvale sa presadzujú záujmy v protiklade k verejnému záujmu. Stačí sa pozrieť, kto má priestor vyjadrovať sa k poľnohospodárskej politike a máte jasno. A to čo sme tu vystrájali s kontrolou, to bol cirkus negramotných o kontrole potravín.

Akýsi pochybný cestovateľ tu zaviedol teror a šikanu, bez akejkoľvek relevantnej kontrolnej schémy, len ako spôsob likvidácie potravinárstva a prvovýroby. Na spôsob tabuliek a propagandy Baranidlo pre oligarchiu. V kontrole potravín absolútne negramotná kreatúra.

V prvom rade si táto krajina musí dať cieľ. Odkiaľ a kam smeruje. Podľa Ústavy sme zvrchovaný, demokratický a právny štát. A tu sa začínam pýtať, kde sa to prejavuje.

Sme obrastený cudzími obchodnými reťazcami nemecko rakúskeho strihu, pôda je okupovaná bez ohľadu na miestne, regionálne alebo vlastnícke pomery. Bez regulácie územného plánovania v pomere ku krajinnej ekológii a pôdnym celkom.

Pretože ak máme niekam smerovať, je potrebné okrem elementárnej spravodlivosti ( ale to nie len ako politická agenda ale nevyhnutná samozrejmosť ) vynútiť rovnocennosť u všetkých foriem hospodárenia na pôde. 

Určite bude najvhodnejší náš vlastný strih, postavený na tradícii a prostredí. Ono je zase veľa tých expertov, čo poznajú prostredie nemeckých a rakúskych bankárov - ale málo tých, čo poznajú prostredie slovenských salašov a spracovania ovocia. Čím ďalej tým viac sa zdá, že predstava ministerstva pôdohospodárstva sa formuje kávičkami a pohovormi na ministerstve a nie verejnou a odbornou diskusiou. Alebo sa dá povedať aj to, že pred skutočnosťou sa radšej zatvárajú oči. Lebo je až neskutočne katastrofálna.

Preto mohla existovať úplne nezmyselná hierarchia ochrany korporácií pred rozvojom spracovania potravín na vidieku. Preto je potrebné nechať rozvoj vidieka alebo na samostatnom ústrednom orgáne štátnej správy alebo ho presunúť pod regionálny rozvoj. Inak zmeny ministrov ako na bežiacom páse sú len kozmetikou na stave, ktorý tu má na svedomí totalita a jej poľnohospodársky pohrobkovia.

Skryť Zatvoriť reklamu