Keďže je voľný trh, pôda je zatiaľ tovar a po našich okupantoch zostala spúšť, verejnosti je jedno komu predáva alebo prenajíma pôdu. Nemali sme žiadneho osvieteného politika, ktorý by pochopil, že je jedno, kto na pôde hospodári. Podstatné sú pravidlá.
Tak či tak je slovenská poľnohospodárska pôda okupovaná. V poľnohospodárstve evidentne zaostávame vo všetkých smeroch. Preto sa treba pýtať, ak už nie vedieť - čo bude ďalej.
Maďari vôbec nie sú prví a svedčí to o úplnej izolovanosti rezortu od reality. Skôr sa dá povedať, že Maďari boli poslední, ale v mentálnom vákuu je to dobrý vietor pre politické reality show.
Pretože nemáme zrozumiteľné pravidlá, nemáme ani poriadok. Jediné o čo sa ministerstvo stará je akreditácia PPA, o ktorej keby nebolo rozkrádania a nespravodlivosti drvivá časť hospodáriacich roľníkov ani nevie, že existuje. A zrazu sa zobudili ochrancovia pôdy, ktorý doteraz spali spánkom spravodlivých. Je takmer bez diskusie, že významným faktorom destabilizácie je samotné ministerstvo a jeho orgány. Aký dôvod je udržiavať centrálny orgán, ktoré má len dve základné úlohy - distribúcia európskych fondov a vymýšľanie domácich obmedzení.
Ako je možné, že ústredný orgán štátnej správy, ktorý sa má starať o náležitú správu veci verejných a dodržiavanie zákonnosti má trvalý problém ich zabezpečiť. Zabezpečenie zákonnosti a spravodlivosti je samozrejmosť, nie agenda.
Samozrejme, čo je podozrivé, je že na rozdiel od našej vákuovanej elity je niekto, kto je ochotný vysoliť milióny za pôdu v cudzej krajine. Opakujem, to že sú to teraz Maďari je len koniec vláčika, nie jeho lokomotíva.
Aj napriek tomu, že som zástanca roľníckeho hospodárenia, alebo práve preto, nemám problém pochopiť záujem o pôdu, nech je to ktokoľvek. Svet sa zmenil, kto má peniaze a rozum, kupuje pôdu. Práve preto je podstatné, aký potenciál sedí na ministerstve a ako vie reagovať na tieto zmeny. Nie šaškovaním a panikou, ale vytvorením takých pravidiel, ktoré prospejú hlavne našej krajine.
Ide hlavne o reguláciu veľkosti obhospodarovaných plôch, primerane územnému usporiadaniu, ekosystémovým potrebám, ekonomickej a sociálnej väzbe na miestne hospodárstvo. Ak budeme vedieť čo chceme, ak budeme konečne schopní spracovávať miestnu produkciu, nemáme problém reagovať na konkurenciu nech je z Dánska alebo Maďarska.
Čo musíme chrániť je import priemyselných spôsobov a agrotechník, ktoré sú nepriateľské voči nášmu životnému prostrediu, sociálnym hodnotám a tradičným postupom. Je potrebné pri zaberaní pôdy cudzincami zabrániť invázii nepôvodných druhov a importu uhlíkovej stopy. Ak toto budeme kultúrne a zrozumiteľne regulovať, ručím za to, že tu ostanú iba skutoční hospodári, ktorí sa prispôsobia naším podmienkam.
Ak niekto vlastní u nás dom alebo pôdu, podstatné predsa je , do akých podmienok prišiel. Chcel by som veriť, že je to práve preto. Ale skôr si myslím, že je tu taký bordel, že si robia čo chcú. A potom je tu ťažkopádny štátny aparát. Veď problém je len akreditácia PPA. Nič viac, prečo asi. Veď ministerstvo nezaujímala pôda, ani kto ju obhospodaruje. Hlavnou náplňou bola distribúcia dotácií a spätná väzba. Ak sme doteraz vydržali, vôbec si nemyslím, že dotácie sú pre skutočne hospodáriacich roľníkov prioritou. To tak pre bankárskych a papučových byrokratov.
Toto je naše ministerstvo. Popletené stratégie, nezmyselné priority, katastrofálna orientácia a hlavne ignorácia vecí verejných. Som presvedčený, že najlepšie pre vidiek by bol alebo presun priemyselného poľnohospodárstva a potravinárstva pod rezort hospodárstva alebo presun roľníckeho hospodárenia a rozvoja vidieka na regionálny rozvoj alebo životné prostredie. Ministerstvo pôdohospodárstva absolútne zlyhalo. A to práve v čase, keď bolo potrebné a nakoniec aj deklarované definitívne zraziť pohrobkov kolektivizácie z koňa. Spája dve antagonistické obory - priemysel a rozvoj vidieka.
Celé zle. Meníme ľudí, nemeníme systém. Meníme ľudí, stav sa zhoršuje. Klameme telom a pritom sa nič nezmenilo. Akýsi tajuplný status quo. Vôbec tam nie sú dôveryhodné persóny,. Naopak stále viac sa podobajú na Jahnátkovsko - Matečnú úderku. Vystrašení z SPPK a arogantne zanedbávajúci vidiek sú tou najhoršou alternatívou. Nerozumejú ničomu, len finančným machináciám. Takí tam boli potrební. Otázka kto ich vybral a prečo. Dedoles sa aspoň odvážne, aj keď s vysokou dávkou naivity až hlúposti, postavil zlu. Keby počúval odborníkov a nie diletantov, tak by tam nebol kratšie a neuvoľnil by cestu dnešným exotom.
Celá agenda ministerstva je jeden veľký boj. Ak teda som pri moci, nejednám ako lobistická kancelária, ale ako verejná inštitúcia. Ak sa niekto neprispôsobí verejným potrebám, má smolu. Ak to nerobím dobre, padám vo voľbách. Ale tu nie je jediná usporiadaná agenda. Tu nie je jediná prehľadná a vymožiteľná právna norma. Centralistické plánovanie a šikanózna represia. A nakoniec ešte bude výsledkom tohto opičinca, že budú reštrikcie proti vlastným hospodáriacim roľníkom - akože ochrana pred Maďarmi.
Slovensko potrebuje každého, kto tu prinesie čerstvý vzduch. To kto to pokazil neboli ani hospodáriaci roľníci a nakoniec ani verejnosť. Sú to plody cieleného vyblokovania účasti verejnosti na správe veci verejných, trvalé presadzovanie lobistického vplyvu na orgány moci, rozklad štátnej správy na individuálne bunky.
Toto sa nedá napraviť revolúciou. Tým sa to dá len pokaziť. Je potrebné vrátiť čas k tradičným a overeným postupom. Tvoriť pre veci verejné a nie pre individuálne alebo záujmové ciele. Odbornosť a profesionalitu nenahrádzať stykmi a kontaktami, nech je to doma alebo v zahraničí. Cieľom podľa môjho názoru musí byť nejaká forma stability a tu sa predkladajú vyslovene destabilizačné projekty a pravidlá.
Ak sa niečo nestane, dochádza skutočne k nepochopiteľnému rozkladu spoločnosti. A bez elementárnej zhody to nepôjde. Múdrejší ustúpi, ale dokedy budeme vyťahovať len tých hlúpych.
Spoločnosť sa mení. To je samozrejmosť. Rozhodli sme sa pre európsku úniu, treba to rešpektovať. Určite je pravdou aj to, že to nie je konečná.
Závery nie sú ani tak mojou správou, ale verejne dostupnými analýzami. V poľnohospodárstve ideme od desiatim k nule. Ale potom načo nám je celý tento ansámbel
